Žijeme v netradičnej dobe, počas ktorej riešime len COVID. A kvôli strachu z neho zabúdame na iné, tiež nebezpečné ochorenia. Jedným z nich je chronické obštrukčné ochorenie pľúc. Ide o nevyliečiteľné, ale liečiteľné , aj keď progredujúce ochorenie. Ak sa zachytí včas, pacient môže viesť pomerne normálny život. O aktuálnej situácii sme sa rozprávali s MUDr. Martou Hájkovou, CSc, pneumologičkou z nemocnice Ružinov v Bratislave.
Ako teraz vyzerá váš bežný deň a je
pravda, že pacienti s CHOCHP vás teraz navštevujú menej?
Môj pracovný deň sa v súčasnosti začína tak, že sa dopoludnia venujem
pacientom s COVID 19 a robíme konzílium na reprofilizovanie lôžok. Okolo
obeda a popoludní prichádza na rad tzv. biela medicína a viem, že aj
mnohí ďalší ambulantný lekári pracujú do neskorých večerných hodín, aby
ošetrili svojich pacientov. To, že pacienti s CHOCHP a inými pľúcnymi
ochoreniami k nám chodia menej, je pravda, a je to spôsobené jednak
tým, že dopoludnia, kedy boli zvyknutí chodiť na kontroly, sa venujeme
pacientom s COVID a až potom prichádzajú na rad ostatní pacienti.
Navyše majú strach, že by sa mohli nakaziť koronavírusom a tak svoju
liečbu odkladajú na neskôr. Ďalším problémom je, že noví pacienti potrebujú
výmenný lístok od praktického lekára a aj existujúci musia prísť po
určitom čase (väčšinou po pol roku) na kontrolu na základe čoho dostanú
odporúčanie na lieky, ktoré im môže predpisovať aj praktický lekár. A tu
narážame sa zásadný problém, nakoľko k výmenným lístkom sa dá
v súčasnej dobe dostať len veľmi ťažko.
Pacienti majú strach, a tak svoje príznaky
ospravedlňujú a hľadajú dôvody, ako neísť k lekárovi, praktickí
lekári neordinujú alebo neprijímajú akútne prípady. Aké toto môže mať dôsledky?
Dopad to môže mať taký, že pacienti nebudú užívať svoju liečbu a pritom tá
jediná dokáže zastabilizovať a udržať ich pľúcne funkcie a kvalitu
života. Zlou správou preto je, že po skončení epidémie k nám začnú chodiť
pacienti v neskorých štádiách, kedy im už budeme musieť nastaviť kyslíkovú
liečbu. Toto sú žiaľ prípady, kedy sa už komplikácie nabaľujú tak, že môže
prísť k úmrtiu pacienta. V týchto štádiách už dochádza
k respiračnému aj kardiálnemu zlyhaniu, keďže pri CHOCHP dochádza
k preťaženiu pravého srdca. Už druhá vlna COVID nám ukázala, že orientovať
sa len na COVID pacientov je veľmi krátkozraké a nebezpečné. Aj preto
chcem apelovať na ľudí, ktorí majú tri základné príznaky CHOCHP a to
zhoršovanie dýchavice, znižovanie tolerancie námahy a kašeľ a veľkým
množstvom vykašľaného hlienu, aby išli za svojim praktickým lekárom a trvali
na vyšetrení u pneumológa. Tieto príznaky nie sú v poriadku,
nesúvisia s vekom, počasím a ani s ochorením COVID.
Aké sú základné rozdiely medzi ochorením COVID
a CHOCHP?
Ľahkú
formu ochorenia COVID sprevádza zapálené hrdlo, zvýšená teplota, nádcha
a pacient nepotrebuje špeciálnu liečbu. Ak sa však budeme rozprávať
o pacientoch s ťažšou a ťažkou formou, tak tam sa pridružujú
vysoké teploty a najmä progredujúca dýchavica. Pri CHOCHP nemá dýchavica
taký veľký progres a má dlhodobejší vývoj. Ide pritom najmä
o pacientov nad 55 rokov, nakoľko toto je vek, kedy sa začína objavovať
CHOCHP. Keď už pacient príde, vieme vyhodnotiť, či ide o akútny stav,
alebo je to niečo, čo trvá dlhodobejšie.
Je možné, že COVID zhorší pacientom
s CHOCHP stav a naopak, môže COVID naštartovať CHOCHP?
Pacient
s CHOCHP má limitované pľúcne funkcie. Samotné prekonanie ochorenia COVID
19 aj s pridruženým obojstranným zápalom pľúc zanecháva veľké stopy na
pľúcach, takže áno, toto ochorenie môže zhoršiť CHOCHP. Pokiaľ ide
o starších pacientov, ktorí prekonali COVID 19, tak u viacerých sa
vyvinie CHOCHP, pretože ich pľúcne funkcie sa napriek komplexnej liečbe
nezlepšujú.
Hovorili ste o tom, že pacienti majú
strach z nakazenia sa a tak vyšetrenia a kontroly odkladajú.
Potom sú tu pacienti, ktorí ešte nemajú diagnistikované CHOCHP, nakoľko tiež
čakajú nato, kedy prejde táto doba a sú aj pacienti, ktorí chcú riešiť
svoj zdravotný stav, no nevedia sa dostať k výmennému lístku od
praktického lekára. Existuje vôbec nejaké riešenie, aby sa k vám pacienti
dostali, získali adekvátnu liečbu a nečakali, kým nebudú v najhorších
štádiách ochorenia?
My,
pneumológovia, sme na 99 % zaočkovaní. Správame sa zodpovedne voči sebe, svojej
rodine aj pacientom. Nemusia sa teda báť, že by sme boli centrom nakazenia. Ten
strach tu však je a snažíme sa teda komunikovať s našimi pacientmi
aspoň prostredníctvom mailu, či telefonicky. Mailová komunikácia by bola
najideálnejším riešením, avšak CHOCHP postihuje najmä staršie ročníky.
A teraz si zoberte pacienta vo veku 65 rokov – má tlačidlový telefón
a mail používať nevie. Keď telefonuje na pevnú linku, nemusí sa dovolať,
pretože je preťažená a na mobil k doktorovi sa tiež často nedovolá,
nakoľko sme zaneprázdnení. Mailom by sme im pritom mohli predpísať lieky aj
poradiť. Takto sa snažím pacientom, ktorí sa dlho neukázali aspoň zatelefonovať
a zistiť, v akom sú zdravotnom stave. Nie je to však ideálny stav.
Pracujeme neustále a ak pacient potrebuje, aby ho doktor videl
a vyšetril, má prísť.
A ešte tu máme situáciu s pacientmi, ktorí by aj prišli, ale nevedia sa dostať k výmennému lístku od praktického lekára.
O tejto situácií veľmi dobre vieme a po druhej vlne som sa spoliehala nato, že poisťovne a VÚC budú výkon praktických lekárov veľmi tvrdo sledovať. Všetci sme ľudia, aj ja mám strach, pretože aj napriek tomu, že sa chránime, COVID je aj medzi zdravotnými pracovníkmi realitou. Neznamená to však, že si vyvesím na dvere ceduľu s odporúčaním pre pacientov, aby navštívili iného lekára alebo inú nemocnicu, prípadne prišli až potom, ako sa vyliečia. Z môjho pohľadu je takéto správanie katastrofálne a títo pacienti končia na centrálnych príjmoch veľkých nemocníc a na pohotovostiach. Dôsledkom toho je, že centrálne príjmy sú preplnené a pacienti nespokojní. Nálada a agresivita v spoločnosti a útoky na lekárov sú tu aj z toho dôvodu, že praktickí lekári neordinujú alebo neprijímajú pacientov v akútnom stave. Navyše, na Slovensku sú okresy, kde musí pacient cestovať za pneumológom aj 50 a viac kilometrov a keď sa ich pýtam, prečo išli takú dlhú cestu kvôli liekom, ktoré im mohol predpísať praktický lekár, odpoveď je, že neordinuje. Navyše je tu problém s PCR testami. K nám na bežné vyšetrenie môže prísť pacient bez testu. V prípade pľúcnej diagnostiky vyžadujeme antigénový test a pri plánovanej hospitalizácií PCR test. V niektorých okresoch sa na jeho výsledok čaká 3 – 4 dni.
-acc-
