V januári tohto roku pomáhali záchranári 88 ľuďom, ktorí boli podchladení. Podľa údajov Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR) v minulom roku potrebovalo pomoc až 313 podchladených pacientov, 5 z nich sa nepodarilo zachrániť a zomreli. Boli to ľudia bez identity, ľudia bez domova. Možno by následky neboli také fatálne, keby im okoloidúci ľudia venovali pozornosť a včas im pomohli.
Mrazivé zimné dni bývajú pre ľudí bez domova najťažším obdobím v roku. Na ulici čelia umrznutiu, omrzlinám končatín, podchladeniu, aj ďalším chorobám. Za posledné tri roky záchranári na Slovensku vyštartovali k takmer 900 prípadom podchladenia, z toho 14 ľuďom už nemohli pomôcť, pričom iba časť prípadov sa týkala ľudí bez domova. V mnohých prípadoch na ulici ležali ľudia z iných, najmä zdravotných dôvodov. Najväčší počet výjazdov k podchladeným ľudom museli podniknúť záchranári v Žilinskom a Košickom kraji, najmenej v Banskobystrickom.
ĽUDIA BEZ DOMOVA
Smutné štatistiky úmrtí ľudí na ulici na podchladenie sa týkajú ľudí bez identity a rovnako aj ľudí bez domova. V týchto dňoch sú zaplnené lôžka pre 200 ľudí v najväčšej nízkoprahovej Nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave a pribúdajú aj klienti ošetrení v Ošetrovni sv. Alžbety. „V zimných mesiacoch každoročne stúpne počet ošetrení, ktoré súvisia s chladným počasím. Tieto čísla, žiaľ, každoročne narastajú. Kým v Bratislave sme v zime pred troma rokmi ošetrili 143 ľudí bez domova, počas tejto zimy to je až 287 ľudí. Len v januári 2023 sme už ošetrili 118 ľudí,“ hovorí Jozef Kákoš, riaditeľ Depaul Slovensko, organizácie, ktorá pracuje s ľuďmi bez domova.
V Ošetrovni sv. Alžbety klientom poskytnú základné ošetrenie a keď si to zdravotný stav vyžaduje, odporúčajú im navštíviť lekára, alebo ich smerujú na doliečenie do Útulku sv. Lujzy, ak majú voľné postele.
ČO JE PODCHLADENIE A PREČO OHROZUJE ŽIVOT?
Ako sa podchladenie prejavuje, prečo je životu nebezpečné a vyžaduje si okamžitý zásah zdravotníkov, vysvetľuje lekár – záchranár MUDr. Martin Balko, OS ZZS SR: Podchladenie (hypotermia) je jav, pri ktorom klesá teplota tela pod 35 stupňov Celzia. Miernejšia forma sa prejavuje triaškou končatín, závratmi, zrýchleným dýchaním, až apatiou. Pri strednej forme bez pomoci tretej osoby už hrozí prechod do ťažkej formy, nakoľko postihnutý človek stráca schopnosť racionálne konať a vlastnými silami s podchladením bojovať. No a pri ťažkej forme postupne začínajú zlyhávať životné funkcie, podchladený je v bezvedomí a bez okamžitej pomoci hrozí smrť.“
Podľa Martina Balka najčastejšie hrozí podchladenie ľuďom bez domova a ľuďom trpiacim závislosťami. To, že podchladenie hrozí len pri dlhodobých mínusových teplotách, je však mýtus. Môže k nemu dôjsť aj pri teplote nad nulou, ak je postihnutý nedostatočne oblečený alebo dlhšie v mokrých šatách. Podchladiť sa môže aj senior so zhoršenou mobilitou, keď je dlhodobo v prostredí s teplotou okolo 15 stupňov Celzia.
SME ĽAHOSTAJNÍ. POTVRDIL TO AKTUÁLNY SOCIÁLNY EXPERIMENT
Dostať sa do problémov a zostať ležať na ulici môže každý z nás v dôsledku náhleho ochorenia alebo jeho komplikácie. Napriek tomu sa stretávame so situáciami, kedy okoloidúci automaticky predpokladajú, že človek ležiaci na zemi alebo lavičke je opitý a zo strachu, alebo v snahe vyhnúť sa kontaktu s ním, ho obídu bez povšimnutia. Pritom môže ísť o vážny zdravotný problém, ktorý si vyžaduje rýchly zásah záchranárov na záchranu života, ale najmä poskytnutie prvej pomoci.
„Na Operačnom stredisku ZZS SR evidujeme volania, kedy volajúci kontaktujú tiesňovú linku 155 s tým, že vidia ležať človeka na zemi, avšak odmietajú ísť mu reálne pomôcť, alebo sa aspoň za telefonickej asistencie našich operátorov presvedčiť o jeho stave s odôvodnením, že sa ponáhľajú alebo miestom už prešli. To sťažuje prácu operátorom aj záchranárom a v konečnom dôsledku to môže mať fatálne následky pre pacienta. Len zavolať na tiesňovú linku 155 naozaj nestačí,“ uviedla hovorkyňa OS ZZS SR Alena Krčová.
Ľahostajnosť a nevšímavosť ľudí potvrdili aj skrytá kamera a sociálny experiment, ktorý koncom januára tohto roku Depaul Slovensko a OS ZZS SR realizovali v uliciach Bratislavy. Na frekventovanom námestí skúsili simulovať situáciu, ktorá sa môže stať hocikomu. Na lavičke ležal figurant a skryté kamery nakrúcali správanie a reakcie okoloidúcich ľudí. Za viac ako hodinu prešlo okolo ležiaceho figuranta takmer 800 ľudí, pristavili sa však len traja. „Dnešná doba je taká, že ľudia len pozerajú do mobilov. Nevšímajú si okolie, ani ľudí okolo seba. Nezaujíma ich, či niekto má, alebo nemá problém. Nemusí byť opitý, môže byť chorý, alebo mať nejaký problém. Je naozaj potrebné viac si všímať okolie. Voľakedy to bolo inak, človek sa zastavil pri tom druhom, chcel podať pomocnú ruku. Dnes idú všetci ako s klapkami na očiach a zaujímajú sa len o seba,“ zhodnotil nepríjemnú skúsenosť Miroslav Riegl, figurant v sociálnom experimente, ktorý v bežnom živote pracuje ako kuchár.
POMOC NÁS VŠETKÝCH MÔŽE ZACHRÁNIŤ ŽIVOT
Včasná pomoc človeku ležiacemu na ulici môže v mnohých prípadoch zachrániť život, či zmierniť následky podchladenia na zdravotnom stave. A pritom stačí len ľudský prístup a tri jednoduché kroky, ktoré zvládne každý okoloidúci – osloviť ležiaceho, zavolať 155 ak je treba a dostať ho zo zimy do tepla. Nemali by sme zabúdať, že do podobnej situácie, keď budeme potrebovať pomoc, sa môžeme kedykoľvek dostať aj my, či ktokoľvek z našich blízkych. P
