Dni sa pomaly skracujú slnečné lúče už nie sú také hrejivé, dávajú menej energie ,čo môže mať vplyv na každodennú náladu. Jesenná depresívna nálada je síce nepríjemná, ale zvyčajne má krátkodobí charakter a človek ju dokáže zvládnuť .Na rozdiel od depresie a depresívnych porúch, pri ktorých je nevyhnutná pomoc psychológa, či psychiatra.
Depresia je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na svete. Na Slovensku ním podľa odhadov trpí 3-3,5 % ľudí, skutočné čísla však podľa odborníkov môžu byť omnoho vyššie. V novom reporte o depresii slovenskí experti prinášajú konkrétne odporúčania, ako starostlivosť o pacientov s depresiou na Slovensku zlepšiť.
Ľudia na Slovensku sa v posledných mesiacoch musia vyrovnávať s množstvom nových výziev, ktoré so sebou prinášajú mimoriadny stres, neistotu a strach. Viac ako 21 % Slovákov v prieskume Ako sa máte, Slovensko? uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19. Viac ako 70 % ľudí zas podľa neho pociťovalo zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na našej susednej Ukrajine. Hoci oficiálne odhady sú výrazne nižšie, v uvádzanom prieskume až 30 % respondentov uviedlo, že trpí mierne závažnou alebo ťažkou depresiou.
Špeciálna štúdia Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou na Slovensku, priniesla niekoľko zaujímavých zistení. Report Depression Scorecard bol vytvorený v 10 krajinách strednej, východnej Európy a Pobaltia, a prvýkrát umožňuje zdieľanie dobrých príkladov z praxe nielen so susednými krajinami, ale i ďalšími štátmi nášho regiónu. Výstupom výskumu na Slovensku je 13 konkrétnych odporúčaní odborníkov a zástupcov pacientov na zlepšenie komplexnej starostlivosti o pacientov s depresiou.
„Aktuálne dianie nám ukazuje, že viac ako kedykoľvek predtým, je dôležité starať sa nielen o fyzické, ale aj o naše duševné zdravie. Zároveň nám to podčiarkuje dôležitosť zefektívnenia systému starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou spoločenskou stigmou, kvôli ktorej sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ hovorí doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., Hlavná odborníčka MZ SR pre odbor psychiatria. „Pozitívnou správou je, že vieme, čo treba spraviť, aby bola potrebná starostlivosť pre všetkých dostupnejšia a kvalitnejšia. Potrebujeme len dostatočnú podporu,“ dodáva doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., ktorá sa tiež zapojila do výskumu Depression Scorecard na Slovensku.
Štúdia ukazuje, že hoci slovenské strategické plány a koncepcie dnes rozoznávajú najmodernejšie prístupy v starostlivosti o pacientov s depresiou, do praxe sa mnoho z nich ešte neprenieslo a s dostupnosťou kvalitnej liečby je to v mnohých prípadoch komplikované. Na Slovensku dnes máme k dispozícii len 4,9 psychiatrov na 100 000 obyvateľov, kým priemer v EÚ je až 17. Ich regionálne rozloženie je okrem toho nerovnomerné. Aj preto priemerná čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie u nás prekračuje 7 týždňov a rizikové skupiny ako deti či seniori majú prístup k adekvátnej liečbe ešte zložitejší.
Zároveň je ale Slovensko jednou z 5 krajín v regióne, ktoré už vytvorili orgán na koordináciu starostlivosti o duševné zdravie s medzirezortnou pôsobnosťou a spolu so Slovinskom sú jedinými krajinami, ktoré majú plne umožnenú spoluprácu medzi primárnou a sekundárnou starostlivosťou, ktorá nie je všade samozrejmosťou. Slovensko je na tom dobre aj s prístupnosťou k liečbe či receptom na diaľku, k čomu čiastočne pomohla aj pandémia COVID-19.
„Depresia je mimoriadne závažné ochorenie. Počas mojej expertnej praxe som prostredníctvom dostupných dát a analýz viackrát upozorňoval na to, že depresívne poruchy majú okrem vážnych medicínskych, aj významné ekonomické dopady na náš systém. Uvedomuje si to aj náš rezort, pre ktorý je oblasť duševného zdravia jednou z hlavných priorít, preto je jedným z hlavných komponentov na podporu v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Do budúcna je preto veľmi dôležité pokračovať v úzkej spolupráci s odborníkmi, ktorí prichádzajú s inováciami a vylepšeniami, no veľkou a pretrvávajúcou výzvou zostáva zlepšovanie dostupnosti a práce s dátami. Pretože len na základe kvalitných dostupných dát vieme do budúcna lepšie uvažovať nad správnymi investíciami do prevencie a liečby depresívnych porúch na Slovensku.“ uviedol prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc (HTA), FISAC., Štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR.
Zapojenie pacientov do plánovania či zlepšovania zdravotnej starostlivosti podľa pacientskych organizácií zatiaľ na Slovensku zostáva prevažne vo formálnej rovine. Vo svojich odporúčaniach volajú po lepšej participácii, ale i finančnej podpore pre ľudí, ktorí sa starajú o pacientov s depresiou. „Pacienti z vlastnej skúsenosti vedia, aký druh starostlivosti funguje a čo je pre nich najlepšie. Potrebujú byť však nielen vypočutí, ale systém musí ich odporúčania aj zohľadniť. Nikomu sa nechce formulovať svoje myšlienky bez vízie, že tým niečo ovplyvní a že to bude mať zmysel,“ vysvetľuje Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie. „V krajinách, ktoré úspešne zrealizovali reformu systému starostlivosti o duševné zdravie si uvedomili, že ľudia so zažitou skúsenosťou sú schopní poskytovať široké spektrum činností, a tým zvýšiť celkovú kapacitu systému, ktorý trpí nedostatkom odborníkov. Ľudia so zažitou skúsenosťou aj ich rodinní príslušníci okrem toho presne vedia, čo v systéme funguje a nefunguje. Z tohto pohľadu je zrovnoprávnenie ich hlasu kľúčovým momentom, ktorý môže naštartovať reformu, z ktorej bude benefitovať celá spoločnosť. Toto je zároveň aj cesta na odbúravanie stigmy, ktorá sa dlhodobo spája s otázkami duševného zdravia. Chceme, aby hovoriť o depresii bolo normálne, podobne ako vyhľadať pomoc“ dodáva.
Znormalizovať rozhovory o duševnom zdraví sa už roky snaží aj influencerka a spisovateľka Kristína Tormová, ktorá sa touto témou intenzívne zaoberá aj na sociálnych sieťach: „Keď som pred pätnástimi rokmi dala rozhovor na tému depresie, jednou z prvých otázok bolo, či sa nebojím, že mi moje priznanie zničí kariéru, či sa nebojím, že ostanem zaškatuľkovaná ako psychicky chorý človek. Vtedy sa o tejto téme len šepkalo a ja tajne dúfam, že som aspoň trošilinku prispela k tomu, že stigmy spojené s depresiami sa postupne odbúravajú,” povedala herečka. “Veľmi si prajem, aby mali ľudia s depresiami či diagnózami podobného rázu väčšiu podporu a pochopenie, aby dokázali normálne fungovať. Verte mi, že taká depresia bolí oveľa, oveľa viac ako zapálené priedušky a človeku sa neuľaví tým, že si odkašle. Mnoho ľudí, ktorí si nevedeli „odkašľať“ tu už nie sú, a je to trochu aj vizitka našej spoločnosti. To si veľmi prajem, aby sa zmenilo,“ dodáva.
