Všeobecní lekári združení v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a pneumológovia sa spájajú v unikátnej iniciatíve v boji proti rakovine pľúc. Začínajú intenzívne spolupracovať a pripravovať nové štandardy v záujme zadefinovania cesty pacienta od všeobecného lekára k pneumológovi. Nechcú čakať na spustenie skríningového programu a iniciatívu berú do vlastných rúk. V záujme všetkých pacientov, ktorých je potrebné čím skôr diagnostikovať a liečiť. Až 70 % pacientov s karcinómom pľúc je totiž na Slovensku diagnostikovaných v pokročilom štádiu ochorenia. Situácia je podľa všeobecných lekárov a pneumológov alarmujúca, pričom poukazujú na to, že na Slovensku zatiaľ nebol spustený skríningový program na včasný záchyt rakoviny pľúc. Liečba pokročilých štádií karcinómu pľúc znamená nielen horšiu prognózu pre pacienta, ale je aj finančne náročná. Dôležité je podľa nich sústrediť sa na včasné odhalenie nádoru a zahájenie liečby v čo najkratšom čase. Keďže skríning na včasný záchyt ochorenia stále na Slovensku nie je spustený, všeobecní lekári a pneumológovia iniciujú spoločný multiodborový projekt v záujme pacienta a navrhujú definovať cestu pacienta systémom zdravotnej starostlivosti vytvorením Štandardného diagnostického a terapeutického postupu, v ktorom bude jasne zadefinované, ako má postupovať lekár v prípade, ak ide o symptomatického pacienta (napr. s kašľom). Rovnako navrhujú zadefinovať rizikové faktory, ktoré by všeobecný lekár sledoval u tzv. asymptomatických pacientov.
„Pri rakovine pľúc rozhoduje čas. Včasný záchyt pacienta umožňuje nasadiť včasnú liečbu s oveľa väčšou úspešnosťou. V skorých štádiách sa však príznaky nemusia prejaviť a mnohokrát tak problém odhalíme až pri vyšetreniach na iné ochorenia, prípadne pri úrazoch,“ vysvetľuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska MUDr. Monika Palušková, PhD., MPH, MBA, LL.M. Na Slovensku ročne evidujeme viac ako 3000 nových prípadov karcinómu pľúc a 2000 úmrtí, pričom na karcinóm pľúc zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a kolorektálny karcinóm spolu. Karcinóm pľúc postihuje v nemalej miere aj ľudí v produktívnom veku. „Prvými príznakmi sú pretrvávajúci až chronický kašeľ, vykašliavanie s prímesou krvi, dýchavica, únava či bolesť na hrudníku. Priemerný čas na Slovensku, kým sa pacient dostane k liečbe od prvých symptómov, je viac ako 160 dní,“ dopĺňa pneumológ Michal Šenitko, M.D., DAABIP.
Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je len 10 %. Pri včasnom záchyte karcinómu sa táto miera zvyšuje na 60 %. „Potrebujeme zvýšiť povedomie ľudí o rizikových faktoroch karcinómu pľúc, dbať na prevenciu a na skorý záchyt pacienta už u všeobecného lekára, ktorý ho môže včas poslať k pneumológovi s už zrealizovanými základnými vyšetreniami,,“ uviedol doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti.
Na skríning sa čaká, odborníci navrhujú riešenia
Rada Európskej únie ešte v minulom roku vydala odporúčania, podľa ktorých by členské štáty mali rozšíriť skríningové programy aj na rakovinu pľúc. Pozitíva skríningu sú najmä v tom, že umožňuje odhaliť rakovinu v ranom štádiu, prípadne ešte skôr, ako sa choroba vôbec prejaví. Pacienti majú potom väčšiu šancu na úspešnú liečbu. „Pilotná fáza skríningového programu v prepojení s primárnou prevenciou mala byť na Slovensku spustená už tento rok, zatiaľ sa tak nestalo,“ uviedla Palušková s tým, že neskoro diagnostikovaných prípadov na Slovensku pribúda a ročne zbytočne zomierajú stovky ľudí. Spoločne s pneumológmi sa preto spájajú do unikátnej iniciatívy v snahe urobiť všetko pre to, aby sa cesta pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi výrazne skrátila. „Potrebujeme dosiahnuť, aby pacient napr. s dlhotrvajúcim kašľom mal v rámci ambulancie všeobecného lekára bez ohľadu na to, v akom regióne Slovenska lekára navštevuje, realizované potrebné vyšetrenia tak, aby bol následne odporučený k pneumológovi už so základnými vyšetreniami,“ hovorí Solovič. Prax totiž ukazuje, že až 70 % pacientov s pretrvávajúcim kašľom nemá realizovaný ani röntgen.
„Navrhujeme zadefinovať Štandardy, kde bude presne špecifikovaný postup pre lekárov, ako v prípade takéhoto pacienta postupovať. Pacient s príznakmi, ako je napríklad dlhotrvajúci kašeľ, by na základe žiadanky od všeobecného lekára musel podstúpiť röntgen pľúc, pri asymptomatických pacientoch by zase mali byť jasne definované rizikové faktory, ktoré by všeobecný lekár sledoval u daného pacienta. Treba zdôrazniť, že by malo ísť o pilotný projekt a prvú fázu spolupráce, kým nebude spustený skríning rakoviny pľúc. Štandardný postup stanoví správny postup, obsah a rozsah zdravotnej starostlivosti v reálnych personálnych a finančných rámcoch. Tento projekt je reálny a splniteľný, nielen v súlade s platnou legislatívou ale aj medzinárodnými odporúčaniami a čo je veľmi podstatné, počíta s kapacitnými možnosťami ambulancií všeobecných lekárov a pneumológov,“ dodáva Palušková.
Spoločná iniciatíva pneumológov a všeobecných lekárov je unikátnou príležitosťou presne nastaviť cestu pacienta s karcinómom pľúc za potrebnou liečbou, zmeniť veci strategicky, vecne aj manažérsky s výhľadom na moderné a realistické nastavenie systému. V histórii slovenského zdravotníctva takýto projekt nemá obdobu. „Riziko úmrtia na rakovinu pľúc sa s každým oneskorením liečby o jeden mesiac zvyšuje o 10 %. Naša iniciatíva môže na Slovensku zachrániť ročne desiatky životov,“ doplnil Šenitko.
