Medzi
tzv. civilizačné ochorenia patrí aj diabetes mellitus, ľudovo nazývané
cukrovka. Na Slovensku evidujeme približne 370 000 liečených diabetikov, čo je
zhruba 7 % obyvateľstva SR. Podľa odhadov je ešte ďalších 100 – 150 000 ľudí, ktorí ani netušia, že toto ochorenie majú tiež, alebo
sa k nemu pomaly ale isto blížia. Sú v štádiu prediabetického syndrómu, čo
znamená, že majú vyššiu hladinu cukru, ako je normálne, no ešte nie tak vysokú,
aby sa dala klasifikovať ako diabetes.
Diabetes
je chronické ochorenie, pri ktorom sa v tele prestane vytvárať inzulín alebo sa
ho netvorí dostatok, prípadne ho organizmus nedokáže správne využiť. Ak sa
glukóza správne nespotrebuje, začne sa hromadiť a jej hladina v krvi sa
zvyšuje. Nadmerné množstvo glukózy v krvi pomaly ničí krvné cievy, nervový
systém, ale aj iné orgány a tkanivá, čo je príčinou neskorších komplikácií,
ktoré so sebou diabetes prináša. Faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku cukrovky,
sú dedičnosť, vek, obezita a sedavý spôsob života, nedostatok fyzickej aktivity,
chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo
včasnom období života a iné. Medzi najčastejšie varovné príznaky patria
nadmerné močenie, nadmerný smäd, nadmerný príjem tekutín, svrbenie, vyčerpanosť
a iné.
Poznáme dva druhy diabetu: diabetes 1. typu sa
zvyčajne vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Pri tomto type ochorenia, väčšinou
je spôsobené autoimunitným ochorením, ide o poruchu funkcie pankreasu, ktorý
stráca schopnosť produkovať inzulín. Diabetes 2. typu sa vyskytuje obyčajne u
starších ľudí. Je tiež vyvolaný poškodením pankreasu – ten síce tvorí inzulín,
ale nedokáže ho produkovať v dostatočnom množstve alebo ho organizmus nedokáže
správne využiť.
Ak sa cukrovka dostatočne nelieči, spôsobí
množstvo komplikácií, ktoré môžu postihnúť prakticky akýkoľvek orgán v našom
tele. Ide o závažné a niekedy dokonca život ohrozujúce dôsledky. Najčastejšie
napáda srdce a cievy, oči, obličky, nervy a ústnu dutinu. Dlhodobo vysoké
hladiny cukru v krvi výrazne poškodzujú cievy a nervy, a to vedie k vzniku
ďalších problémov. Komplikácie diabetu sú teda spôsobené buď poškodením ciev,
ktoré potom nedokážu dostatočne prekrvovať tkanivá a orgány, alebo poškodením
nervov, alebo oboch.
Liečba diabetu úzko súvisí so
stravovaním. Vhodnou potravou
a správnou životosprávou môže diabetik prispieť k dosahovaniu lepších
výsledkov v kontrole glykémie, znížiť hrozbu komplikácií tohto ochorenia
a taktiež si predĺžiť a skvalitniť život.
Diabetik by mal obmedziť, alebo úplne vylúčiť glukózu, med, čokoládu, biele pečivo. Taktiež tuky živočíšneho pôvodu, mäso, mäkkýše, mlieko, soľ, alkohol.
Ako teda sladiť pri cukrovke?
Problematika zdravého sladenia je už niekoľko rokov top témou, a predsa v tom má mnoho ľudí chaos. Názory veľmi často hraničia s extrémom alebo sú výsledkom nedostatočných informácií. Namiesto toho, aby sa rozlišovali rôzne formy cukrov a sladidiel, tak dochádza ku všeobecnému démonizovaniu cukru alebo k jeho nahrádzaniu s pocitom, že sladíme zdravšie.
Stretli ste sa už s receptom, ktorý uvádzal, že je „bez cukru“ a keď ste si ho preštudovali, tak ste zistili, že obsahuje med, trstinový cukor, alebo iné typy cukrov ako napríklad muscovado, hnedý cukor, fruktózu alebo rôzne sirupy? Právom sa potom pýtate, ako sa v tom vyznať? Obzvlášť, ak trpíte cukrovkou 2. typu.
Klasický cukor – stolový sa volá sacharóza. Poznáte ho aj pod názvami biely cukor, repný, rafinovaný, kuchynský, škrobový cukor alebo D-glukóza, či dextróza. Zložený je na 50% z glukózy a na 50% z fruktózy.
Glukóza je hroznový cukor, ktorý je pri rozumnom množstve a pri adekvátnej pohybovej činnosti zdravé telo schopné premeniť na 100% v energiu. Ak ho však človek konzumuje vo veľkom množstve a absentuje aj pohyb – ostáva vo forme zvýšenej glykémie v krvi, čo má veľmi zlé účinky na zdravie. Cukrovkári 2. typu si musia dávať pozor na príjem tohto typu cukru práve z toho dôvodu, že zvyšuje krvný cukor a oproti zdravému organizmu pri tomto ochorení chýba
samoregulácia cukru v krvi inzulínom. Diabetici preto sledujú glykemický index potravín. Práve
glukóza je referenčnou jednotkou glykemického indexu (GI) a má hodnotu
100. Čím má sladidlo vyššie GI, tým viac zvyšuje krvný cukor. Avšak toto je iba
jedna strana mince. Mnoho sladidiel má nízky GI a majú oveľa horší účinok
na zdravie ako glukóza. A zhoršujú aj priebeh ochorenia diabetu.
Druhou zložkou stolového cukru je teda fruktóza. Inak sa nazýva aj
ovocný cukor. Kým sa glukóza dokáže za istých podmienok premeniť na 100%
energie, metabolizmus fruktózy v pečeni dodá iba 20% energie a dlhý zoznam
odpadových látok či toxínov vrátane kyseliny močovej zodpovednej aj za
ochorenie dna a vysoký krvný tlak. Nadmerná konzumácia fruktózových
sladidiel vedie k inzulínovej rezistencii a ku stukovatenej pečeni.
Fruktóza je o to nebezpečnejšia, že má nízky GI, a tak môže
navodiť dojem, že je pre cukrovkárov vhodný. Pravda je taká, že nezvýši krvný
cukor tak, ako glukózový typ sladidla, avšak spôsobí širokospektrálne
deštrukcie v metabolickom procese organizmu. Preto je GI iba čiastočným
ukazovateľom toho, či je potravina zdravá. Vždy si pritom treba pozerať aj
celkové zloženie a obchádzať všetky také potraviny, ktoré obsahujú suroviny,
vyjadrené chemickým názvom.
Mnohých mýli pomenovanie fruktózy – ovocný cukor preto, lebo ovocie sa považujeme za zdravé. Samozrejme, ovocie je zdravé a je vhodné aj pre cukrovkárov. Nielen oni, ale aj zdravý človek si však musí regulovať príjem ovocia, pretože obsahuje veľa cukru. Z tohto hľadiska je vhodnejšie konzumovať vo vyšších množstvách zeleninu, ktorá obsahuje menej cukru. V neposlednom rade je veľmi vážnou chybou, ak si zamieňame ovocie s ovocnými šťavami alebo džúsmi s ovocnými príchuťami. Ovocie je vždy kus ovocia konzumované vcelku, so všetkou svojou dužinou, jedlou šupkou, vodou, vlákninou… skrátka také, ako bolo stvorené prírodou.
Čím teda sladiť?
V zásade rozlišujeme 3 skupiny sladidiel :prírodné sladidlá,sladidlá prírodného pôvodu a umelé sladidlá.
Prírodné sladidlá sa získavajú z rastlín, pričom sa nepoužívajú priemyselné postupy, ale sú získavané mechanickým spôsobom. To však neznamená, že sú zdravé. Stále platí, že treba sledovať ich zloženie (obsah glukózy a fruktózy).
Sladidlá prírodného pôvodu sú sladidlá vyrábané z prírodných sladidiel priemyselnými technologickými postupmi, a napriek tomu môžu byť vhodnejšie ako niektoré prírodné sladidlá, ak musíme zvoliť sladidlo.
Umelým sladidlám odporúčam vyhýbať sa, aj keď sa môžu zdať z hľadiska zvyšovania glykémie vhodné.
Angelika Kutišová lifestyle koučka a autorka kníh Nesladím a Beh ťa zmení dabetikom radí:
,,Za ideálne sladenie považujem používanie bezcukrových foriem korenín akou je škorica, vanilka ale aj iné koreniny ako badián, klinček, kardamóm, sladké drievko, zázvor, aníz, kakaové bôby, surové kakao. Ak potrebujete nutne pridať nejaké sladidlo, odporúčam zvoliť: brezový cukor, erytritol, stéviu, čakankový sirup alebo kokosový cukor.“
