Až každý siedmy hospitalizovaný pacient na Slovensku sa počas pobytu v nemocnici stretne s infekciou. Podľa dostupných dát patria infekcie v mieste chirurgického výkonu (operačných rán) medzi tri najčastejšie typy nemocničných infekcií. Tieto infekcie spôsobujú zdravotné komplikácie a predlžujú čas hospitalizácie v priemere o 7 až 10 dní, čím výrazne zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť. Odhaduje sa, že náklady na lôžko, lieky a zdravotnícky materiál za jeden deň hospitalizácie pre pacienta s nemocničnou infekciou predstavuje 520 €. Náklady na pacienta tak narastajú do výšky v priemere o 6067 € voči pacientom bez infekcie. Napriek štandardizovaným postupom prevencie ostáva ich výskyt na Slovensku naďalej významný. Odborníci upozornili, že ide o vážny a podceňovaný problém, ktorý si vyžaduje dôsledné systémové opatrenia a zvýšenú pozornosť všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Nozokomiálna nákaza vzniká v priamej súvislosti s pobytom pacienta v zdravotníckom zariadení, pričom najviac ohrození sú najmä starší ľudia, pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti či malé deti. V roku 2023 bolo na Slovensku nahlásených viac ako 18.900 nozokomiálnych nákaz. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je to však len časť predpokladaného výskytu nákaz. Zo všetkých infekcií zistených počas bodovej prevalenčnej štúdie tvorili infekcie v mieste chirurgického výkonu 14,7 %. Medzi ďalšie najčastejšie nozokomiálne nákazy patria infekcie močových ciest, zápaly pľúc či infekcie krvného riečiska. Do sledovania, ktoré sa uskutočnilo v roku 2023, bolo zapojených 47 vybratých akútnych nemocníc.
Chýba jednotný prístup v oblasti prevencie
Infekcie v mieste operačného výkonu sú závažným problémom, ktorému sa dá predchádzať. „Dodržiavaním správnych hygienických postupov a používaním bezpečných produktov môžeme spoločne znížiť riziko infekcií na minimum. V praxi sa stále stretávame s nesystémovým a často chaotickým používaním antiseptík a oplachových roztokov pri prevencii infekcií v operačnej rane. V tejto oblasti nám chýba jednotný, odborne podložený prístup,“ uviedla doc. RNDr. Mgr. Jaroslava Sokolová, PhD., MPH, vedúca Výskumného centra mikrobiológie a prevencie infekcii Trnavskej univerzity a nemocničná hygienička FN Trnava.
Nemocnice podľa docentky používajú rôzne typy roztokov, v rôznych koncentráciách, neraz bez jasných indikácií či dôkazov o účinnosti. Tento stav môže viesť nielen k neúčinnosti prevencie, ale aj k poškodeniu tkanív, oneskorenej hojivosti a zbytočnému zaťaženiu pacientov aj zdravotníckeho systému. Z pohľadu nemocničnej hygieny a epidemiológie je nevyhnutné, aby boli používané len také antiseptiká a oplachové roztoky, ktorých účinnosť a bezpečnosť boli potvrdené klinickými štúdiami. „Prevencia infekcií v operačnej rane nespočíva v tom, že „niečo“ opláchneme či dezinfikujeme, ale že vieme, čo, kedy, ako a prečo používame. Musíme zavádzať nové moderné postupy. Potrebujeme štandardizované protokoly a školený personál v oblasti prevencie infekcií v mieste chirurgického výkonu. Epidemiologické štúdie na túto tému hovoria, že až 60 % infekcií by sa dalo predísť,“ doplnila Sokolová s tým, že samozrejmosť má byť dôsledná hygiena rúk.
Každá operácia predstavuje riziko vzniku infekcie
Význam správneho manažmentu v jednotlivých fázach chirurgickej starostlivosti potvrdil aj doc. MUDr. Marek Smolár, PhD., MPH z Kliniky všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie UN Martin. Niektoré infekcie môžu mať tiež závažné dôsledky pre kvalitu ďalšieho života chirurgických pacientov. „V rámci operačného výkonu by sme mali brať do úvahy okrem vyššie zmienených faktorov aj napríklad nedostatky bariérových techník, profylaktické podávanie antibiotík pri vybraných operáciách, intenzitu prevádzky operačnej sály, nedostatočnú oxygenáciu, ako aj celkovú dĺžku operačného výkonu, operačnú techniku aj implementáciu cudzorodého materiálu,“ vysvetlil.
V ortopédii je počet nemocničných infekcií nižší, avšak predstavujú jednu z najzávažnejších komplikácií s výrazným dosahom na výsledok liečby. Každá takáto infekcia predstavuje riziko zlyhania implantátu, reoperácií a dlhodobej antibiotickej liečby. „Pri podozrení na infekciu implantátu je v súčasnosti štandardnou a mimoriadne prínosnou metódou tzv. sonikácia implantátu – teda uvoľnenie baktérií z povrchu odstráneného implantátu pomocou ultrazvuku. Táto metóda nám umožňuje získať citlivejšiu mikrobiologickú diagnostiku a cielene nasadiť antibiotickú terapiu, čo je kľúčové pre úspešný výsledok. Rovnako dôležité je podať liek načas, v správnej dávke a len tam, kde je to opodstatnené. V kombinácii s dôslednou prácou operačného tímu, školením personálu a multidisciplinárnym prístupom dokážeme riziko infekcií výrazne znížiť,“ uviedol MUDr. Marko Serbak, MPH, ktorý pôsobí na Klinike ortopédie a úrazovej chirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok – FN.
„Prevencia šírenia nemocničných nákaz je dôležitá, keďže zabezpečuje kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacienta, bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov a v neposlednom rade znižuje náklady na liečbu a hospitalizáciu. Infekcie môžu skomplikovať hojenie rán, spôsobiť zlyhanie implantátov alebo vyvolať závažné stavy. Prevenciou sa týmto komplikáciám predchádza. Ak štát rieši otázku konsolidácie v zdravotníctve, máme za to, že významné úspory vedia nemocnice dosiahnuť aj dodržiavaním správnych postupov, čím eliminujú riziko infekcií pri operáciách a ušetria zdravotníctvu zdroje za zbytočné hospitalizácie pacientov, antibiotickú liečbu a následnú zdravotnú starostlivosť o pacienta,“ dodala Ing. Katarína Danková, PhD.,MHA, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED).
Odborníci predstavili sériu preventívnych opatrení:
- Štandardizovať používanie antiseptických a oplachových roztokov – preferovať klinicky overené prípravky (napr. na báze polyhexanidu ) a zabezpečiť jednotné protokoly naprieč pracoviskami.
- Dôsledne dodržiavať postupy predoperačnej, perioperačnej a pooperačnej starostlivosti.
- Zaviesť cielene využívanú sonikáciu ako štandardnú metódu pri podozrení na infekcie implantátov – pre presnejšiu diagnostiku a efektívnejšiu liečbu.
- Zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie zdravotníckeho personálu.
- Dôrazom na medziodborovú spoluprácu, monitorovanie výskytu a pravidelný audit dodržiavania štandardov.
- Znížiť neodôvodnené používanie antibiotík – dodržiavaním princípov antibiotickej politiky a individuálnym prístupom k pacientovi.
