Merania hluku v deviatich súkromných škôlkach vo Viedni sa skončili prekvapením. Žiaľ, negatívnym. Priemerná úroveň hluku, nameraná v triedach, dosiahla 74,1 decibelu (dB) a najvyššia hodnota sa vyšplhala dokonca až na 95,5 dB. Hluk nad 85 dB sa pritom považuje za rizikový pre sluch a nežiaduce dopady na zdravie sa môžu objaviť už pri 65 dB. Väčšina učiteľov a učiteliek v týchto škôlkach opísala svoje povolanie ako fyzicky aj mentálne stresujúce a hovoria, že sa na konci pracovného dňa cítia unavení až vyčerpaní.
Situácia je nevyhovujúca aj na Slovensku
Hoci sa na Slovensku takéto komplexnejšie merania s nadväzujúcou štúdiou zatiaľ neuskutočnili, máme prvé lastovičky aj u nás. Doterajšie merania pritom poskytujú obdobne nepriaznivý obraz. Napríklad v materskej škôlke Majerníkova 60 v bratislavskej Karlovej Vsi úvodné meranie potvrdilo, že čas dozvuku ako dôležitý parameter hlučnosti je v triedach nad tolerančným pásmom.
Hluk pritom ovplyvňuje zrozumiteľnosť reči, čo je vo veku, keď sa deti učia porozumieť svetu a zdokonaľujú sa v rozprávaní, obzvlášť dôležité. Pre hluk v pozadí sa strácajú lingvistické informácie. Podľa štúdií to má nepriaznivý vplyv najmä na malé deti, deti s problémami reči a deti, ktorých materinský jazyk sa líši od jazyka, v ktorom prijímajú informácie. Hluk navyše ovplyvňuje naše zdravie, ako aj to, ako sa cítime.
V rámci viedenskej štúdie merali v škôlkach nielen intenzitu hluku, ale aj pulz a tlak učiteľov a učiteliek. „Merania potvrdili koreláciu medzi rastúcou intenzitou hluku a vyššou tepovou frekvenciou, čo poukazuje na zvýšený stres,“ hovorí Sonja Brachtl, psychologička a učiteľka v materskej škole. Štúdia odhalila aj spojitosť medzi schopnosťou tolerovať hluk a počtom rokov odpracovaných v učiteľskej profesii. Učitelia a učiteľky, ktorí učili štyri a viac rokov, mali nižšiu schopnosť tolerovať hluk v porovnaní s kolegami, ktorí učili tri roky a menej. Rovnako platí, že vekovo starší učitelia sú na tom v porovnaní s mladšími kolegami a kolegyňami horšie.
Hluk môže vyvolať alebo prehĺbiť poruchy pozornosti a sústredenia
„Na základe štúdie môžeme dôvodne predpokladať, že hluk vplýva rovnako aj na deti. V hlučnom prostredí majú problém s koncentráciou a nevedia sa pokojne sústrediť dlhší čas. Namiesto toho majú tendenciu behať, skákať a kričať. Hluk môže vyvolať alebo prehĺbiť poruchy pozornosti a sústredenia,“ dodáva psychologička. Považuje za veľmi dôležité, aby táto téma nabrala na význame a urobili sa opatrenia, ktoré znížia hluk v škôlkach.
Štúdie tiež potvrdili, že intenzita hluku rastie s počtom detí v skupine. Môže za to Lombardov efekt, ktorý nastáva vtedy, keď v miestnosti hovorí naraz viac ľudí. Zvuk z jednej diskusie vtedy preniká do inej. Výsledkom je, že všetci začínajú hovoriť hlasnejšie, aby si rozumeli a prispievajú tak k ešte väčšiemu hluku. „Deti pracujúce v menších oddelených skupinkách preto vykazujú viac iniciatívy a vedia sa lepšie sústrediť,“ vysvetľuje Sonja Brachtl. Toto zistenie opäť znevýhodňuje slovenské materské školy, kde počet detí v skupinách v dôsledku nedostatku miest rastie.
Čo s tým?
Ideálne je urobiť opatrenia proti hluku už pri plánovaní stavby či rekonštrukcie, no nikdy nie je neskoro. Deti strávia v škôlke a škole až polovicu času počúvaním, porozumením hovoreného slova, preto je dôležité, aby učiteľovi rozumeli dobre. Veľký vplyv na to majú použité materiály a vybavenie tried. „V škôlkach je potrebné urobiť také opatrenia, ktoré znížia intenzitu hluku, zlepšia zrozumiteľnosť reči a skrátia čas dozvuku. Dozvuk by nemal prekročiť pol sekundy, čo sa dá docieliť akustickými panelmi,“ hovorí Peter Petraško, segment developer spoločnosti Ecophon. Panely sú potrebné vo všetkých miestnostiach so skupinovými aktivitami, ale tiež na chodbách, v šatni či jedálni. „Najlepší výsledok zabezpečí kombinácia akustického stropu a nástenných panelov umiestnených na dvoch neparalelných stenách,“ dodáva Petraško. Takéto opatrenia dokázali napríklad v škôlke v Karlovej Vsi skrátiť čas dozvuku na polovicu a tiež zlepšiť zrozumiteľnosť reči. „Už nemáme pocit, že sme v nejakej veľkej hale, kde sa reč stráca v priestore. Nemusíme zvyšovať hlas, aby nás deti dobre počuli. Rozprávanie už nie je také vyčerpávajúce a ani my, ani deti nie sme ohučané. Výučba je celkovo pokojnejšia. Ušetrenú energiu môžeme nasmerovať do kvalitnejších vzdelávacích a hracích aktivít,“ zhodnotila zmenu riaditeľka škôlky Mgr. Vanda Šichulová.
