Na Filozofickej fakulte UK sa zamerajú na výskum osamelosti a sociálnej izolácie

Osamelosť a sociálna izolácia sa v našej spoločnosti vyskytujú čoraz častejšie. 21. storočie je dokonca mnohými odborníkmi charakterizované ako osamelá doba. Počas pandémie COVID-19 sa počet ľudí, ktorí sa cítia osamelí, zvýšil takmer dvojnásobne, v niektorých častiach Európy dosahoval až 26 %. Projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty UK, sa tejto problematike intenzívne venuje. Ich zistenia by mohli zásadne prispieť porozumeniu tohto fenoménu a identifikovať komplexné stratégie, ako túto alarmujúcu situáciu prakticky riešiť.

Vedci a vedkyne z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa rozhodli uchádzať o prestížny grant na podporu excelentnej vedy z Plánu obnovy a odolnosti, ktorý by im umožnil tieto javy komplexne skúmať. ,,Sme mimoriadne šťastní, že sa nám tento grant v tak silnej konkurencii podarilo získať. Vďaka tomu budeme môcť v najbližších dvoch rokoch komplexne preskúmať sociálne, psychologické a neurobiologické základy osamelosti a sociálnej izolácie. Zameriame sa nielen na bežnú populáciu, ale aj na ľudí s psychickými poruchami, ktorí sú osamelosťou a sociálnou izoláciu výraznejšie ohrození,“ vysvetľuje doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD., vedúci Katedry psychológie FiF UK, ktorý vedie výskumný tím. ,,Jedným z cieľov výskumu je aj zvýšiť povedomie verejnosti o tomto závažnom probléme a sme veľmi radi, že práve Filozofická fakulta UK sa bude podieľať na výskume, ktorý bude z nášho pohľadu prelomovým. Projekt DISCONNECT predstavuje v oblasti psychologického výskumu na Slovensku významný pokrok, pretože sa vyznačuje bohatosťou svojich výskumných metód a komplexným interdisciplinárnym prístupom,“ doplnil prof. Mgr. Marián Zouhar, PhD., dekan Filozofickej fakulty UK.

Osamelosť a sociálna izolácia negatívne pôsobia aj na celkové telesné a psychické zdravie. Zvyšujú riziko predčasného úmrtia, pretože nedostatočná kvalita a kvantita sociálnych vzťahov je prepojená s vyšším rizikom srdcovo-cievnych chorôb. Aj medzinárodné organizácie, ako napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už podnikli kroky smerujúce k zvyšovaniu povedomia, a poskytli rôzne usmernenia. Vytvorila sa Komisia WHO pre sociálne prepojenie (The WHO Commission on Social Connections), ktorej cieľom je práve uznanie tohto problému ako globálnej priority verejného zdravia. ,,Práve na tieto medzinárodné iniciatívy by sme radi nadviazali. Priekopnícky projekt DISCONNECT sa zameriava na hlboké pochopenie problematiky, najmä medzi zraniteľnou populáciou, ktorou sú nielen starší ľudia, ale aj mladí dospelí. Práve preto budeme mapovať sociálnu izoláciu a osamelosť v doteraz nebývalom rozsahu,“ hovorí vedúci projektu doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.

Prvým krokom v rámci projektu je spustenie rozsiahlej epidemiologickej štúdie, ktorá bude sledovať populačné trendy dlhodobo. Aktuálne už prebieha zber dát. ,,Respondentov bude tritisíc, preto veríme, že zhromaždíme také množstvo dát, ktoré nám umožní medzinárodné porovnanie a zároveň identifikovať rizikové sociálne skupiny v rámci Slovenka. Čo umožní

robiť informované rozhodnutia, ako s týmto problémom bojovať.“ uviedol doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.

Prínosy projektu DISCONNECT budú predovšetkým v získaní znalosti o osamelej a sociálne izolovanej časti populácie. Zapojenie klinických skupín, ako sú pacienti s depresiou, úzkosťou, schizofréniou či závislosťami, umožní podrobnejšie porozumieť problematike v týchto skupinách. V projekte sú využívané aj digitálne technológie s cieľom personalizovať prístup k pacientom a taktiež moderné neurovedné metódy. DISCONNECT sa vo svojom finálnom cieli zameriava aj na zvyšovanie informovanosti a navrhne finálne odporúčania uplatniteľné nielen v zdravotníckom, ale aj sociálnom sektore. Na Katedre psychológie FIF UK tiež vznikne moderné, špičkovo vybavené výskumné laboratórium, v ktorom sa budú skúmať práve neurobiologické mechanizmy osamelosti a sociálnej izolácie.

Viac informácií o projekte sa dozviete na www.osamelost.sk.