Väčšina ľudí, ktorá nešportovala v mladosti, nešportuje ani vo vyššom veku. Predtým nebol čas, respektíve vždy sa našla nejaká výhovorka, prečo sa nehýbať. Keď človek príde do veku s počiatočným číslom 5, jeho životné priority sa menia. Už sa nemusí naháňať za kariérou a aj deti sú odrastené. A telo – to už nefunguje tak, ako v mladosti.
Naše telo nebolo stvorené na sedenie a už vôbec nie na hrbenie sa za počítačom. Tiež si veľa pamätá a v neskoršom veku nám to spočíta. Fyzickú aktivitu potrebujeme všetci – deti, dospelí, aj „starší dospelí“. A športovať sa dá úplne v každom veku. Ako príklad môžeme uviesť 66 ročnú austrálsku olympioničku Mary Hannovú, ktorá štartovala v Tokiu ako drezúrna jazdkyňa. Nech si už vyberiete, akýkoľvek šport, či fyzickú aktivitu, je to ten najjednoduchší a najdostupnejší prostriedok na to, ako si zlepšiť život, zdravie a tiež si navodiť mentálnu mladosť.
Ľuboš Gsch, profesionálny tréner a špecialista na tvarovanie postavy hovorí, že z jeho tréningových programov Antistarnúci program ľudia každý rok po tréningu omladnú, žiaria, cítia sa a vyzerajú fantasticky. „Dôležitosť pravidelného pohybu vekom rastie. V detstve vyplýva potreba pravidelného pohybu z dôvodu správneho fyzického rozvoja a z psychologického hľadiska tréning v značnej miere formuje morálne a vôľové vlastnosti, kam okrem iného patrí aj napríklad disciplína. V dospelosti predlžuje pravidelný tréning produktívny vek v dobrej kondícií a navyše plní výrazne úlohu psychohygieny. Úloha psychohygieny je o to silnejšia, čím viac má človek v osobnom a/alebo pracovnom živote stresu, zhonu, respektíve psychického napätia. Šport a radosť z výsledkov okrem iného produkuje endorfíny – hormóny šťastia.“ hovorí Ľuboš Gsch.
Vo vyššom veku je podľa jeho slov tréning najlepším prostriedkom ako spomaliť starnutie. Väčšina tzv. antiagingových programov uvádza tento vek v rozmedzí 50-60 rokov. „V mojej praxi preferujem spodnú hranicu, čiže 50 rokov. Je však potrebné povedať, že vyšší vek alebo staroba, nie je otázkou konkrétneho čísla. Tým najdôležitejším ukazovateľom je aktuálny stav, či už zdravotný alebo mentálny.“ konštatuje Ľuboš Gsch. Nepísaným pravidlom POHYBu je: čím viac človek trénoval v mladosti a dospelosti, tým neskôr je potrebné s ním (v tréningu) zaobchádzať, ako so starým. Naopak to platí tiež. FIT program absolvujú 30-40 roční s problémami 60-70tnikov. Ide práve o tých, ktorí v mladosti nešportovali.
Samotný tréning nemusí byť problematický z hľadiska vykonávania jednotlivých aktivít. Čo problémom môže byť, je spomínaný vývoj morálno-vôľových vlastností. Zjednodušený preklad môže znieť takto: ľudia sa môžu hýbať a majú na to prostriedky. Pretože neboli naučení sa hýbať v mladosti, len veľmi zriedka sa im podarí “rozhýbať” sa v neskoršom veku.
Fyzický tréning ako celoživotná činnosť
Určitej forme tréningu
(pohybu) by sme sa mali venovať celý život. Ako optimálny spôsob sa vo
viacerých ohľadoch ukazuje silový/fyzický tréning Takýto tréning je účelný. „Účelnosť
fyzického tréningu posilňovania a obdobnej aktivity je efektívny práve preto,
že je veľmi dobre regulovateľný, tiež je možné ho veľmi efektívne zameriavať na
určitý cieľ. Práve zameranie a regulovateľnosť je unikátna. V ostatných
športoch sú tieto premenné veľmi obmedzené. Náročnosť samotného
tréningu nemusí byť vysoká, ide o skôr o pravidelnú a systematickú aktivitu
zaťažujúcu centrálny nervový systém. Akési pravidelné stimulovanie organizmu.
Tento stimul má za následok vitalitu a funkčnosť. Tie sa odzrkadľujú vo
fyzických proporciách, pohyboch, ale aj v sebarealizácií, nakoľko sa vek
nestáva limitujúcim faktorom.“ hovorí Ľuboš Gsch.
Starnutie môže byť príjemné a extrémne
prínosné
Vek je asi jediná spravodlivosť. Nikto mu neujde. A život beží rýchlo. Tá
chvíľa, ktorú žijeme práve teraz, bude už o chvíľu minulosťou. V určitom
veku sa už nebudeme ponáhľať do budúcnosti, ako tomu bolo v mladosti, ale budeme
hľadať možnosti, ako sa vrátiť do minulosti alebo aspoň sa „zakonzervovať“
v prítomnosti. Skvelou možnosťou je práve Antistarnúci program. „V antistarnúcom programe
je množstvo ľudí, ktorým tréning prirástol k srdcu. Zlepšili si kondíciu,
postavu, avšak čo je najdôležitejšie, majú zo seba skvelý pocit a úmerne k
počtu tréningov, ubúdajú aj návštevy u lekárov.“ hovorí Ľuboš Gsch.
Nespornou výhodou, ktorú je potrebné spomenúť k tréningu po 50tke, je vyspelosť. Ľudia v tomto veku už chápu, že tipy a triky väčšinou nestoja ani za povšimnutie. „Aj preto je tréningová práca s nimi priam excelentná. Tým, že nemusíme skúšať novinky ušetríme veľa času a energie. A ak sú čas a energia “investované” do správneho a systematického tréningu, výsledkom sú zmeny tela, kondície a skvelý pocit zo seba samého.“ dodáva Ľuboš Gsch, profesionálny tréner a špecialista na tvarovanie postavy.
-ač-
