Chceme starnúť dôstojne

Čo si myslia Slováci o dôstojnom starnutí a financovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti?Splnenie akých podmienok vnímajú ako kľúčové?  Akú formu podpory očakávajú od štátu? Chcú zostarnúť doma alebo v zariadeniach sociálnych služieb?

Starnutie populácie v našej spoločnosti je problém, ktorý vyžaduje zodpovedné riešenie. Myslí si to 54 % Slovákov a Sloveniek, bez ohľadu na vek, vzdelanie, výšku príjmu alebo región, v ktorom žijú. Len 11 % s týmto tvrdením nesúhlasí. Ukázal to prieskum SOCIA – Nadácie na podporu sociálnych zmien, ktorý spolu s ďalšími neziskovými organizáciami neformálne združenými v Aliancii pre dôstojné starnutie, prezentovala vládnym predstaviteľom. Formuluje sa tak spoločenská objednávka, aby sa v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti pristúpilo k významným reformám.

Aj tieto otázky boli súčasťou veľkého reprezentatívneho prieskumu, ktorý koncom augusta iniciovala nadácia SOCIA v spolupráci s prieskumnou agentúrou MNFORCE na reprezentatívnej vzorke 1 000 ľudí. O jeho výsledkoch a plánovaných krokoch vlády v súlade s prijatým Programovým vyhlásením vlády SR aj Národným integrovaným plánom reforiem, diskutovali zástupcovia Aliancie pre dôstojné starnutie spolu s vedúcimi predstaviteľmi kľúčových rezortov – ministerstiev práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva a s analytičkou Útvaru Hodnoty za peniaze.

Táto vláda sa zaviazala k ambicióznym zmenám. Obsah a záväzky vyplývajúce z týchto strategických dokumentov sú pre nás dôležité, lebo na základe nich očakávame, že v oblasti dlhodobej starostlivosti o chorých či ľudí odkázaných na pomoc druhých, sa budú diať zásadné reformy. Sme v hodine dvanástej a nemôžeme si dovoliť, aby tieto reformné snahy zastavil COVID-19 či čokoľvek iné,“ hovorí Lýdia Brichtová z Nezávislej platformy SocioFórum.

Štát sa má vedieť postarať o dlhodobo chorých a odkázaných. Až 68 % ľudí, bez ohľadu na výšku svojho príjmu, si myslí, že finančná podpora štátu v starostlivosti o dlhodobo odkázaných je nedostatočná. S týmto tvrdením súhlasí aj mladšia populácia, respondenti vo vekovej skupine 18 – 29 rokov. Rovnaké percento občanov si myslí, že zabezpečenie starostlivosti o dlhodobo chorých je výhradne alebo viac záležitosťou štátu ako ich osobnou vecou a očakávajú zo strany štátu silnejšie kompetencie a podporu.

„Oceňujeme, že sme spolu s predstaviteľmi vlády našli zhodu o nevyhnutnosti implementácie dlhodobo diskutovaných opatrení v oblastiach zdravotnej aj sociálnej starostlivosti. Pretože aj z výsledkov prieskumu vidíme, že podmienky života odkázaných seniorov zaujímajú nielen starších či dnešných štyridsiatnikov, ale aj mladých ľudí, ktorí sa chcú lepšie postarať o svojich blízkych – rodičov alebo starých rodičov,“ komentuje výsledky Maria Machajdíková z nadácie SOCIA.

Najdôležitejšia je lekárska starostlivosť a bezbariérový prístup. Najväčšiu dôležitosť pri zabezpečovaní štandardov dôstojného starnutia ľudia prikladajú dostupnosti nepretržitej lekárskej starostlivosti (73 %), bezbariérovým priestorom (72 %) a dostupnosti potrebných hygienických pomôcok (70 %). Viac ako polovica respondentov v prieskume uviedla, že ľudia majú podľa nich problém so zaobstaraním potrebných pomôcok, ktoré im pomáhajú zabezpečiť hygienické potreby a ľudskú dôstojnosť. Až 73 % si myslí, že ich úhrada by mala byť výhradne alebo viac vecou štátu. 70 % respondentov je presvedčených, že rovnako by mal štát uhrádzať lieky, rehabilitácie či terapie. Viac ako polovica ľudí je tiež presvedčená, že si nemôžu finančne dovoliť ani ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť vo svojich domácnostiach, aj keď túto formu by preferovalo až 93 % z nich. „Očakávania verejnosti od štátu sú vysoké a všetci si uvedomujeme, že je potrebná reforma. Na to, aby jej pozitívne výsledky ľudia naozaj pocítili, aby kvalitná starostlivosť bola reálne dostupná a zároveň, aby bol tento systém udržateľný, je nevyhnutná efektívna spolupráca medzi rezortmi a tiež s odbornou verejnosťou. Sme radi, že o ňu prejavujú záujem a veríme, že stratégie sa pretavia aj do reálnej reformy,“ uzatvára Maria Machajdíková.