V Európe aj na Slovensku každoročne pribúda počet ľudí, ktorí trpia na rôzne druhy respiračných alergických ochorení. Problémy s nimi spojené sa neraz zľahčujú, hoci neliečená alergia u pacientov často prechádza až do astmy. Najohrozenejšou skupinou sú pritom práve deti. Pandémia COVID-19 celú situáciu na Slovensku ešte viac skomplikovala, klesla totiž miera testovania na diagnostiku alergických ochorení, a to až o 40 percent. Pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa astmy (4. máj) na to upozorňujú slovenskí odborníci.
Alergie sú aktuálne najčastejším chronickým ochorením v Európe a podľa odhadov bude v roku 2025 s alergiou zápasiť až polovica európskej populácie. Na Slovensku trpia alergickou nádchou približne až 3 z 10 Slovákov. Vplyvom pandémie koronavírusu pritom ľudia navštevujú imuno-alergológov čoraz menej, čo sa odzrkadlilo aj na poklese miery testovania na diagnostiku tohto ochorenia. V porovnaní s rokom „bez COVID-19“ ide až o 40 percentný pokles.
Tento stav môže byť „časovanou bombou“ pre astmu, s ktorou alergia úzko súvisí. „Ak sa alergická nádcha včas a adekvátne nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy,“vysvetľuje prepojenie medzi týmito dvomi ochoreniami prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, FAAAAI, z Univerzitnej nemocnice v Martine. Zároveň dodáva, že pre čoraz viac ľudí tieto ochorenia predstavujú významný dopad na kvalitu života.„Spôsobujú poruchy spánku, dýchavičnosť, pacientov obmedzujú v bežných denných aktivitách, významne im znižujú kvalitu života, dokonca vedú k miliónom vymeškaných dní v škole a v práci,“ dopĺňa. Alergik môže v práci v sezóne stratiť 40 až 60 dní. V súčasnosti pribúdajú alergény. Súvisí to aj so znečisteným ovzduším . Najčastejšími alergénmi sú roztoče , trávy, timotejka, breza.
Neliečená alergia nás zároveň stojí dvakrát viac
Neliečenie alergie môže okrem výrazného zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k nárastu zdravotných a sociálnych nákladov. Za rok 2018 predstavovali nepriame odvrátiteľné náklady spôsobené alergiou a astmou na Slovensku viac ako 717 miliónov eur. Do tejto sumy sú zahrnuté výdavky plynúce z fondov Sociálnej poisťovne a odhady dopadov straty produktivity práce. Celkové priame náklady na liečbu týchto ochorení v roku 2018 stáli slovenské zdravotníctvo 70 miliónov eur, z čoho až dve tretiny tvorili náklady na liečbu astmy.
Astma je klinická forma alergie. V dospelosti ½ alergikov je astmatických. Dôležité je, že včasnou liečbou alergie, ktorá dokáže zabrániť rozvoju do astmy, môžeme nielen pomôcť pacientovi, ale aj významne ušetriť. „Ako potvrdila aj naša minuloročná analýza, priame aj nepriame náklady na starostlivosť o pacientov s alergiami sú v porovnaní s astmou v súčasnosti polovičné,“ vysvetľuje prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Najohrozenejšie sú deti
Výskyt alergií vo svete je čoraz väčším problémom u detí. Tie, ktoré trpia alergiou, majú až 9 násobne vyššiu šancu na rozvoj astmy v dospelom veku. Odborníci preto ešte viac zdôrazňujú potrebu prevencie v podobe včasnej diagnostiky a správnej liečby alergie už v detskom veku.
„Včasnou diagnostikou a vhodnou liečbou alergie už v detskom veku vieme výrazne znížiť riziko rozvoja nových alergií a astmy, a teda aj zlepšiť kvalitu života pacientov v dospelosti,“ vysvetľuje MUDr. Iveta Neuschlová, ktorá pôsobí na Klinike detskej pneumológie a ftizeológie, LF SZU a NÚDCH.
Na Slovensku je účinná liečba, ktorá sa však stále používa málo
Hoci dnes pacienti, vrátane detí, majú k dispozícii účinnú liečbu, na Slovensku sa používa stále málo.
Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorú Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len príznaky. Pri tejto liečbe je alergikovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický. „Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a na tento alergén nereagovať prehnanou, teda alergickou reakciou. Dobrou správou je aj to, že na Slovensku je alergénová imunoterapia dostupná už aj pre deti od 5 rokov.“ vysvetľuje prof. Jeseňák.
Ako situáciu riešiť?
Odborníci sa zhodujú, že je potrebné, aby sa k alergii a astme pristupovalo ako k závažným ochoreniam, ktoré je potrebné včas a účinne liečiť. Rovnako je dôležité upriamiť pozornosť na deti, kde by mohol pomôcť vznik Národného programu prevencie a liečby alergie a astmy pre deti a adolescentov, ako aj sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby na Slovensku, ktoré majú očakávanú vysokú úroveň návratnosti.
I naďalej ostáva veľmi dôležitou otázka prevencie. Patrí sem dojčenie, včasné odhalenie atopických exémov, vylúčenie pasívneho fajčenia, očkovanie proti vybraným ochoreniam v rámci národného očkovacieho programu. Odborníci prízvukujú že z dlhodobého hľadiska, k účinným preventívnym opatreniam patria šport, zdravá strava , užívanie vitamínov, nespoliehať sa len na prirodzený imunitný systém.
