Každé spálenie pokožky slnkom je spojené s poškodením DNA v kožných bunkách, môže spôsobiť rakovinu kože

Až 15 miliónov pracujúcich Európanov trávi väčšinu svojho pracovného života v exteriéri pri práci na slnku bez toho, aby si uvedomovalo riziká vzniku rakoviny kože. Pravdepodobnosť vzniku nemelanómovej rakoviny je až trikrát väčšia u ľudí, ktorí pracujú dlhodobo vystavení slnečnému žiareniu po dobu viac ako 5 rokov. Týka sa to najmä stavebných pracovníkov, poľnohospodárov či zamestnancov v službách a cestovnom ruchu.

13. júna je Globálny deň nemelanómovej rakoviny kože, ktorý iniciovalaEurópska koalícia pacientov s rakovinou (European Cancer Patient Coalition – ECPC) a Európska Akadémia dermatológie a venerológie (European Academy of Dermatology and Venereology – EADV).

Riziková práca na slnku

Súčasťou slnečného žiarenia, ktoré nie je viditeľné voľným okom, sú ultrafialové (UV) lúče. Dokážu preniknúť hlboko do kože, čím prispievajú k vzniku pro-zápalového prostredia a zvyšujú riziko rakoviny kože.

Dlhodobé vystavovanie pokožky ultrafialovému žiareniu je rozhodujúcim faktorom pre vznik rakoviny kože. Zvýšené riziko predstavuje pre exteriérových pracovníkov, ktorí na priamom slnku strávia až 75 % svojho pracovného času.  Najsilnejšie je ultrafialové žiarenie práve počas pracovnej doby, medzi 10. a 16. hodinou.  Riziko kožnej rakoviny môže zvýšiť aj bledší typ pokožky so sklonom k spáleniu (fototyp I a II), vyšší vek, genetické predispozície, slabý imunitný systém, ale aj podmienky na pracovisku – ionizačné žiarenie a chemické látky.

Nemelanómová rakovina je 18-20 x častejšia ako melanóm

Za vznik nemelanómovej rakoviny kože (NMRK) je zodpovedné najmä ultrafialové žiarenie typu B (UVB), ktoré poškodzuje bunkovú DNA a spôsobuje jej mutácie. Pravdepodobnosť vzniku NMRK zvyšuje opakované intenzívne slnenie, akútne spálenie a celková celoživotná dávka žiarenia, ktorá dopadne na kožu.

Nemelanómová rakovina kože, nazývaná aj biela rakovina kože, patrí k najčastejším zhubným nádorom. Jej výskyt je 18 – 20-krát vyšší ako výskyt melanómu.   „Pojem NMRK zahŕňa všetky typy zhubných nádorov kože, okrem malígneho melanómu. Sú to bazocelulárne karcinómy, spinocelulárne karcinómy a veľmi zriedkavé karcinómy Merkelových buniek, kožné lymfómy či Kapsosiho sarkóm,“ hovorí MUDr. Slavomír Urbanček, PhD., prednosta Dermatovenerologickej kliniky v Banskej Bystrici. Na tele sa NMRK objavuje na miestach, ktoré sú najviac vystavované slnečnému žiareniu, ako je hlava, krk, uši, pery, chrbát, dekolt, plecia a vrchná strana rúk. „Prejavujú sa ako malé ružovo-červené alebo hnedasté škvrny či uzlíky, neskôr môžu vytvárať povrchové ranky, krvácajúce chrasty, ktoré sa šíria do plochy alebo do hĺbky kože,“ dodáva MUDr. Urbanček.

Každé spálenie pokožky slnkom je spojené s poškodením DNA v kožných bunkách, čo môže najmä pri opakovanom vystavovaní UV žiareniu spôsobiť rakovinu kože. Nebezpečné je opakované spálenie citlivej kože hlavne v detskom veku a spálenie do pľuzgierov.  Pravidelné dovolenky pri mori zvyšujú riziko nemelanómovej rakoviny kože a  melanómu, rizikové sú hlavne pobyty pri mori v zime.
             

Ako sa chrániť?        

Pracovníci v stavebníctve, poľnohospodárstve, cestovnom ruchu alebo v službách, vykonávajúci svoje povolanie v exteriéri, môžu znižovať riziko vzniku rakoviny kože dodržiavaním odporúčaní dermatovenerológov:

•   používať krémy s ochranným faktorom (SPF – sun protection factor) minimálne 30. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať tým častiam tela, ktoré sú viac vystavované slnku (uši, hlava, zátylok, pery, vrchná strana chodidiel a rúk). Odporúča sa na tieto miesta naniesť hrubú vrstvu ochranného krému 20 minút pred začiatkom práce. Čím svetlejší odtieň pokožky, tým vyšší ochranný UV faktor,

  • vyvarovať sa priamemu slnku, pokiaľ je to možné, pracovné prestávky tráviť v tieni,
  • nosiť ľahký priedušný odev, ktorý pokryje väčšinu tela a neprekáža pri práci,
  • nezabúdať na pokrývku hlavy, ideálna je taká, ktorá chráni uši aj zátylok,
  • nezabúdať na oči – ochranné okuliare patria k najpodceňovanejším ochranným prvkom, mali by mať účinný UV filter a bočnice,  
  • konzumovať dostatok zeleniny a ovocia s vysokým obsahom antioxidantov, ktoré pomáhajú pri regenerácii nášho organizmu, dodržiavať pitný režim,
  • pravidelne si kontrolovať pokožku, všímať si znamienka a zmeny na koži,
  • absolvovať pravidelné odborné dermatologické vyšetrenie kože.

Diagnostika

Malígny melanóm a nemelanómové nádory kože, ako aj ich predrakovinové štádiá sú dobre viditeľné voľným okom a hmatateľné, preto sa zväčša dajú odhaliť vo včasnom štádiu, kedy je možnosť úspešnej liečby bez rizika a komplikácií. Čím je ochorenie pokročilejšie, tým ťažšie sa lieči, a to najmä vtedy, ak sa nachádza na exponovaných miestach (očné mihalnice a kútiky, okolie nosových dierok a uši).

Samodiagnostika

Včasné štádium dokáže odhaliť aj samovyšetrenie. Spočíva v systematickej pravidelnej kontrole pokožky a zmien na koži. Vhodné je začať na vlasatej časti hlavy, pokračovať cez tvár, uši, krk, horné končatiny, trup až po palce dolných končatín. Všímať si pritom treba zmeny farby a hladkosti kože, zmenu tuhosti kože a prípadné hrčky, šupiny či krvácanie. Osobitnú pozornosť treba venovať znamienkam, predovšetkým ak sa objavia nové, alebo tie pôvodné zmenia farbu, tvar, začnú mokvať, krvácať, alebo sú bolestivé. Samovyšetrenie sa odporúča vykonávať raz za tri mesiace a v prípade, že sa vyskytnú podozrivé zmeny na koži, je potrebné vyhľadať dermatológa.

Dermatologické vyšetrenie

Preventívnu prehliadku u dermatológa by mal bežný človek absolvovať raz za 12 mesiacov, v prípade rizikových pacientov a pri zistení atypických prejavov 1x za 3 – 6 mesiacov. K včasnej diagnostike rakoviny kože patrí v prvom rade vyšetrenie pomocou ručnej či digitálnej dermatoskopie.

Dermatoskopické vyšetrenie je neinvazívne, nebolestivé a rýchle. Ide o vysoko špecializované vyšetrenie kožných prejavov, ktoré umožňuje mnohonásobné zväčšenie problematického miesta. Tento spôsob vyšetrenia má veľký význam v diagnostike  predrakovinových stavov, malígneho melanómu, ale aj nemelanómovej rakoviny kože,“ vysvetľuje dermatovenerologička  MUDr. Zuzana Murárová, PhD. z Národného onkologického ústavu.

Ako sa liečia kožné nádory?

V prípade nemelanómových kožných nádorovje v súčasnosti liečba úspešná v 95 % prípadov. Pravidelnými preventívnymi dermatologickými vyšetreniami je možné u pacienta zistiť predrakovinové alebo včasné štádiá kožných nádorov, ktoré sú menej rizikové. Podľa stupňa poškodenia kože UV žiarením dokáže lekár stanoviť možné riziko vzniku ďalších nádorov.     

Najrýchlejší a najlepší spôsob liečby nemelanómových nádorov kože (spinalióm a bazalióm) je kompletné chirurgické odstránenie nádoru. Okrem operatívnej liečby je pri nízkorizikových bazaliómoch možné použiť aj liečbu napríklad zmrazovaním(kryoterapia tekutým dusíkom), kyretáž, prípadne lokálnu liečbu. Rizikové, ťažko operovateľné alebo neoperovateľné nádory sú liečené ožarovaním(rádioterapiou) postihnutého miesta alebo biologickou liečbou. Ak sa pri spinalióme vytvorili metastázy v príslušných oblastných lymfatických uzlinách, treba aj tie operatívne odstrániť a miesto ich výskytu po operácii ožarovať. Pri výskyte metastáz vo vzdialených orgánoch (orgánové metastázy) je potrebné pacienta liečiť kombináciou rádioterapie a chemoterapie. Inovatívnym prístupom liečby spinaliómu je imunoterapia. Stimuluje zložky imunitného systému pacienta a umožňuje obranným mechanizmom tela bojovať proti nádorovým bunkám vyvolaním imunitnej odpovede. Vo všeobecnosti je lepšie tolerovaná ako chemoterapia. V súčasnosti prebiehajú klinické štúdie na ďalšie liečebné modality.

-kg-