Obezita nie je zlyhaním vôle. Je to závažné, chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje milióny ľudí na Slovensku. Napriek tomu, že obezita patrí medzi najrozšírenejšie civilizačné ochorenia, spoločnosť stále často vníma ľudí s nadváhou ako tých, ktorí sa „menej snažia“. Skutočnosť je však oveľa komplexnejšia – o tom, kedy a koľko jeme, rozhoduje náš mozog, nie len sila vôle. Riešením môžu byť všeobecní lekári.
Na Slovensku žije s nadváhou alebo obezitou až 64 percent dospelej populácie, čo predstavuje približne 2,8 milióna ľudí. Znepokojujúce je, že tento trend sa týka aj mladšej generácie – 20 percent adolescentov a takmer 13 percent detí má nadváhu alebo obezitu. Obezita pritom výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú príčinou úmrtia až 70 percent pacientov žijúcich s týmto ochorením.
„Obezita je jedným z najväčších zdravotných problémov našej doby. Nie je to len estetický, ale predovšetkým medicínsky problém. Ak ju dokážeme liečiť, sme schopní predchádzať infarktom, cievnym príhodám a ďalším závažným komplikáciám, preto si vyžaduje rovnakú odbornú pozornosť ako cukrovka či vysoký krvný tlak,“ vysvetľuje Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár Diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.
Celosvetovo je cítiť jasný trend, keď počet ľudí s obezitou sa za posledných 40 rokov strojnásobil. Predpovedá sa, že do roku 2035 bude obézna takmer polovica svetovej populácie. Podľa dostupných analýz Ministerstva financií a Ministerstva zdravotníctva to má reálne finančné dopady aj na Slovensko v stovkách miliónov eur ročne či už priamo vyplývajúcich z liečby obezity alebo pridružených ochorení. Do roku 2030 to podľa odhadov World Obesity Federation bude na Slovensku predstavovať náklad 830 eur na osobu ročne.
„Obezita ako diagnóza „trpí“ tým, že je to veľmi komplexný problém, ktorý si vyžaduje holistický prístup. Samozrejme, má aj ekonomické dopady na jednotlivca. Obézni ľudia majú napríklad dlhšie obdobia nezamestnanosti. Prvé výskumy z USA okrem toho ukazujú, že pokles hmotnosti u pacientov podstupujúcich farmakologickú liečbu je spojený aj so zmenou návykov a spotrebiteľského správania. Napríklad výdavky na jedlo pri tejto skupine klesli o 6-8%, zmenila sa aj skladba potravín smerom k produktom s menšou energetickou hustotou,“ približuje Martin Vlachynský, analytik INESS.
Obezita ako civilizačné ochorenie
Pocit hladu je prirodzená biologická reakcia, ktorú riadi mozog. Nie je to znak slabosti. Preto nestačí pacientom iba „viac sa hýbať a menej jesť“. Liečba obezity musí byť komplexná a často si vyžaduje odborné vedenie a moderné terapeutické prístupy.
Už aj na Slovensku je k dispozícií prvé ajediné antiobezitikum s preukázaným kardiovaskulárnym prínosom, ktoré pomáha pacientom nielen schudnúť, ale aj znížiť riziko srdcového infarktu či mozgovej príhody. Slovenskí pacienti majú odteraz prístup k bezpečnej, klinicky overenej farmakoterapii, ktorá dokáže priniesť nielen viditeľné výsledky, ale aj lepšie zdravie, sebavedomie a nový pocit rovnováhy.
Viac než len chudnutie
Liečba preukázateľne vedie k významnému a trvalému zníženiu hmotnosti až počas dvoch rokov. Navyše, jej kardiovaskulárny prínos z nej robí prvú liečbu svojho druhu, ktorá zlepšuje nielen váhu, ale aj zdravie srdca. Bezpečnostný profil lieku je navyše potvrdený v širokom spektre pacientov – vrátane tých najzraniteľnejších. Liečba je teda bezpečná, účinná a vhodná pre väčšinu ľudí žijúcich s obezitou.
„Skúšal som všetko – diéty, cvičenie, výživových poradcov. Po čase som vždy zlyhal. Až keď mi lekár odporučil liečbu, pochopil som, že môj problém nie je len o pevnej vôli. Po pol roku som schudol 16 kilogramov a mám viac energie než kedykoľvek predtým,“ hovorí Martin, pacient, ktorý si liečbou prešiel.
Táto liečba je nástrojom novej éry v boji proti obezite – pomáha pacientom nielen schudnúť, ale zlepšiť celkové zdravie, sebadôveru a kvalitu života.
