Agentúra Focus a občianske združenie IPčko sa mladých ľudí opýtali, čo si myslia o regulácii sociálnych sietí. Prieskum verejnej mienky vo forme fokusových skupín ukázal, že mladí si uvedomujú nástrahy sociálnych sietí a nie sú proti ich regulácii. Myslia si však, že hlavnú úlohu by v tom mali zohrávať rodičia a prevádzkovatelia platforiem. Organizácia IPčko prieskum iniciovala aj kvôli pripravovanému zákonu o regulácii sociálnych sietí. Výsledky predstavila na odbornom okrúhlom stole, na ktorom sa stretli odborníci z praxe, zástupcovia inštitúcií a ďalší partneri.
Mladí ľudia si na sociálnych sieťach v prvom rade napĺňajú potrebu komunikovať, patriť do skupiny a byť v kontakte s rovesníkmi. Aj to ukázalkvalitatívny prieskum k téme mladých a regulácie sociálnych sietí. Spolu 31 respondentov a respondentiek od 13 do 16 rokov, sa v štyroch mestách po Slovensku zúčastnilo fokusových skupín, ktoré v marci 2026 realizovalo občianske združenie IPčko spolu s agentúrou Focus.
„Výsledky nás neprekvapili, keďže denne prichádzame do styku so stovkami mladých a počujeme od nich podobné názory. Sociálne siete im pomáhajú napĺňať si sociálne potreby. Potrebujú ich na to, aby boli v kontakte a necítili sa byť vynechaní na okraji. Zároveň si ale uvedomujú riziká a negatívny vplyv týchto platforiem. Myslia si však, že už sú dosť veľkí na to, aby sa v nich vedeli bezpečne pohybovať. A tu prichádzame k istému skresleniu. Mnohí z nás – aj dospelí – totiž poriadne nevedia, ako hlboko nás tieto platformy ovplyvňujú a ako si chrániť svoje duševné zdravie,“ hovorí riaditeľ IPčka Marek Madro.
Je to určite nejaká závislosť…
Z prieskumu vyplynulo, že mladí ľudia najradšej využívajú Instagram, ktorý im slúži najmä na komunikáciu s rovesníkmi. TikTok je skôr na zábavu a Snapchat na výmenu fotiek, či rýchly kontakt. Mladí, ktorí sa prieskumu zúčastnili, podľa vlastných slov trávia na platformách 2 až 6 hodín denne a uvedomujú si ich návykovosť.
Sociálne siete im vedia náladu zlepšiť, ale aj zhoršiť. Najmä pokiaľ na nich trávia dlhšie časové úseky, vtedy spomínajú únavu, vyčerpanie, nervozitu, frustráciu, či horšie vzťahy v rodine. Mladí si pritom uvedomujú riziká sociálnych sietí – nereálne obrazy životov druhých, porovnávanie sa, množstvo negativity, nebezpečného obsahu a nenávisti.
Pri skúmaní ich názorov na reguláciu prirovnávajú sociálne siete k návykovým látkam, či k možnosti šoférovať, ktoré sú tiež zo zákona obmedzené.
Podľa mňa zákon určite, lebo ak by mal každý slobodnú vôľu a mohol by robiť hocičo na sociálnych sieťach, tak by to nedopadlo veľmi dobre, si myslím. (Vanda, 14 rokov).
Rodičia neobstáli veľmi dobre
Za najdôležitejší prvok v regulácii sociálnych sietí mladí nepovažujú štát, ale rodičov a prevádzkovateľov sociálnych sietí. A ani jedných neopísali lichotivo. Zatiaľ čo rodičov považujú za nevzdelaných a zaostávajúcich za online rozvojom, prevádzkovateľov vnímajú ako zárobkuchtivých a neveria tomu, že by im záležalo na používateľoch platforiem.
Počas fokusových skupín mali mladí ľudia možnosť udeliť svojim rodičom známky ako v škole, hodnotiac ich z hľadiska kompetentnosti na sociálnych sieťach, resp. ako dokážu chrániť svoje deti pred ich nástrahami. V priemere mladí udelili známku 3,5, čo by sa dalo preložiť ako 3-. Okrem ich zručností kritizovali aj to, keď rodičia svojim deťom nejdú príkladom, a sami trávia pred obrazovkami nezdravé množstvo času.
„Mladí si často uvedomujú viac, ako si myslíme,“ komentuje Marek Madro. „Ale napriek tomu potrebujú aj našu podporu a vedenie. Samotní mladí v prieskume opakovane vyjadrili, že nie sú tí, ktorí si majú nastavovať hranice, a že ich potrebujú od nás dospelých. Apelujú však aj na to, aby boli súčasťou riešenia, aby neboli vylúčení na okraj a upozorňujú, že akýkoľvek zákaz sa dá obísť.“
Mladí sa v prieskume prevažne zhodli, že vekový limit pre sociálne siete je rozumným riešením, no zároveň priznali, že by sa ho sami snažili obísť. Nezhodli sa tiež na presnej vekovej hranici, padali návrhy od 13 po 18 rokov.
Nerobme to bez nich
IPčko nielen na základe prieskumu, ale tiež na základe dlhodobých skúseností sformulovalo niekoľko odporúčaní, ktoré spolu s výsledkami fokusových skupín predstavili na odbornom okrúhlom stole. V pondelok 20. apríla sa v bratislavskom sídle organizácie stretli odborníci z praxe, zástupcovia inštitúcií aj ďalší partneri s cieľom diskutovať o aktuálnych výzvach a hľadať konkrétne riešenia.
Okrúhleho stola sa zúčastnil aj minister školstva Tomáš Drucker. „Vzhľadom na to, že sa pripravuje zákon o regulácii sociálnych sietí pre mladých, považujeme za viac ako dôležité, aby zaznel aj ich názor na celý tento problém,” objasňuje Marek Madro.„Už len z austrálskeho príkladu totiž vidíme, že ak niečo len zakážeme, bez hodnotnej náhrady a bez zapojenia dotyčných osôb, nebude to viesť k ničomu dobrému.“
IPčko preto sformulovalo 5 jednoduchých odporúčaní, ktoré dopĺňajú sériu odporúčaní vyplývajúcich z prieskumu:
- Participatívny prístup – zapojiť do tvorby politík a regulácií mladých ľudí, aby sme znížili riziko vzdoru, frustrácie a pocitu nepochopenia.
- Náhradné zdroje naplnenia potrieb – ak mladým niečo berieme, potrebujeme im ponúknuť zmysluplnú náhradu – v tomto prípade pre naplnenie potreby kontaktu a patriť niekam.
- Sieť nízkoprahových centier – mladí potrebujú bezpečný offline priestor, kde môžu zmysluplne tráviť čas a rozvíjať sa. Potrebujeme posilniť a rozšíriť sieť už existujúcich a fungujúcich centier.
- Sprevádzanie mladých v online svete, aby rozumeli hrozbám a vedeli sa pred nimi brániť – to zahŕňa aj vzdelávanie rodičov a dospelých.
- Dostupná pomoc – anonymná, bezplatná a nízkoprahová psychologická pomoc pre všetkých.
Všetky odporúčania nájdete vo zverejnených výsledkoch prieskumu na webe IPčka.
