Osem z desiatich ľudí sa vyhýba hlučným reštauráciám, pričom hluk rovnako vadí mladým, ako starším. Potvrdil to špeciálny prieskum spoločnosti Ecophon vo Francúzsku. V ňom až 70% respondentov uviedlo, že z hluku ich bolí hlava a/alebo sa cítia z neho unavení. Ďalším častým argumentom proti hlučným reštauráciám a kaviarňam je, že jedlo a spoločnosť mimo domu si chcú ľudia vychutnať v kľude, v čom im hluk bráni.
Ďalšia štúdia ukázala, že hluk nekazí len chvíle relaxu pri jedle, ale dokáže zničiť aj jeho chuť. Ovplyvňuje totiž vnímanie slanosti či sladkosti podávaných jedál. „Čím vyššia hladina hluku, tým menej cítime slanosť a sladkosť. Výsledkom môže byť, že si jedlo nadmerne prisolíme či ocukrujeme,“ hovorí odborník Ecophon na priestorovú akustiku, Peter Petraško. Po prečítaní si tejto štúdie si môžeme pridať na zoznam dôvodov, prečo deťom v školskej jedálni obvykle nechutí, aj ďalší.
Školské jedálne patria medzi najhlučnejšie miesta na školách
Úroveň hluku tu prekračuje podľa meraní Ecophon v mnohých prípadoch až 80 dB, čo je na úrovni cirkulárky v susednej miestnosti. To môže nepriaznivo vplývať na užívateľov, ale najmä na zdravie zamestnancov a zamestnankýň jedální. O závažnosti problému svedčí aj skutočnosť, že v Španielsku, ako vo vôbec prvej krajine EÚ, už bola zamestnancovi jedálne školy uznaná choroba z povolania z dôvodu poškodenia sluchu. „Mení to optiku nazerania na hluk, kedy sa boj proti hluku mení z „luxusu“ na nevyhnutnosť s cieľom vytvoriť bezpečné a zdravé pracovné prostredie. Rovnako treba pamätať na deti a pedagógov, ktorí by mali mať v jedálni vytvorené podmienky na príjemnú pauzu,“ dodáva odborník. Dôvodom, prečo sú školské jedálne také hlučné je, že používané vybavenie je z dôvodu vysokých nárokov na údržbu a hygienu, prevažne z tvrdých materiálov, ako kov či drevo. To spôsobuje, že hluk nemá byť čím pohltený, preto sa odráža v priestore.
Je na zamestnávateľovi, ako hluk zníži
Na Slovensku platí nariadenie vlády SR 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktorého cieľom je ochrana zamestnancov pred hlukom počas výkonu práce. Toto nariadenie ustanovuje povinnosť zamestnávateľom zabezpečiť za určitých okolností meranie hluku a v prípade nadmernej expozície hluk odstrániť alebo znížiť. „Zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia na zníženie expozície hluku aj v prípade, že expozícia hluku neprekračuje horné akčné hodnoty expozície hluku, ale prekračuje akčné hodnoty expozície hluku pre jednotlivé skupiny prác. Stanovené sú denné a týždenné priemery normalizovaných hladín expozície hluku. Týždenný priemer denných hodnôt normalizovanej hladiny expozície hluku by pritom nemal prekročiť limitnú hodnotu expozície 87 dB,“ hovorí Ing. Martin Petran, MBA, prevádzkový riaditeľ firmy GAJOS a odborník na BOZP.
Zamestnávateľ si môže vybrať ako bude hluk na pracovisku riešiť. Môže ísť o zmenu metódy práce, stavebné a priestorové úpravy, výber menej hlučných zariadení, zníženie hluk technickými prostriedkami či zmenou harmonogramu práce. Ak riziko pre sluch zamestnancov nie je možné odstrániť inými opatreniami, na rad prichádzajú chrániče sluchu. Dodržiavanie hladín hluku kontrolujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Prax je taká, že sa vnútorné priestory jedální v školách a škôlkach merajú v čase ich používania, pričom sa merajú iba technické zdroje (vonkajšie a vnútorné), nie však hluk pochádzajúci z vravy detí a personálu, či posúvania nábytku a vecí.
Jedným z riešení nadmerného hluku v školských jedálňach, vrátane hluku pochádzajúceho od detí, ktoré sa začína používať už aj na Slovensku, je inštalácia akustických panelov na strop a steny. „Tie dokážu znížiť vnímanú hladinu hluku tak, že hlasitosť v danom priestore klesne až o 10 dB. A to nie je málo,“ dodáva P. Petraško.
