Klimatická kríza je súčasne krízou zdravia. Upozorňuje na to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Odhaduje pritom, že environmentálne príčiny ročne pripravia o život celosvetovo až 13 miliónov ľudí. Naplnenie cieľov Parížskej klimatickej dohody by tak mohlo do roku 2050 zachrániť okolo 1,25 milióna ľudských životov ročne.
V dôsledku globálneho otepľovania sa očakávajú čoraz častejšie vlny horúčav s väčšou silou a dlhším trvaním. Potvrdzuje to aj SHMÚ, podľa ktorého sa tohtoročné leto zaradilo na Slovensku medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní. Na viacerých miestach východného Slovenska boli namerané rekordné teploty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a produktivitu. Môžu poškodiť orgány vrátane srdca či pľúc, zhoršiť celý rad ochorení a zvýšiť riziko úmrtia. Podľa vedcov môžu extréme horúčavy, v dôsledku vyššej viskozity krvi, spôsobovať napríklad zvýšený výskyt infarktov a mŕtvic. Podľa Americkej pľúcnej asociácie môžu byť horúce a vlhké dni tiež spúšťačom astmy.
Ďalším vedľajším vplyvom klimatických zmien je ich vplyv na znečistenie ovzdušia, ktoré je najväčším environmentálnym zabijakom v Európe. Z hľadiska akútnych zdravotných účinkov sa znečistené ovzdušie môže prejavovať dráždením očí, hrdla, dýchacích ciest, vyvolaním astmatického záchvatu, zvýšenou spotrebou liekov alebo vyššou mierou hospitalizácií. Ohrozené sú najmä citlivé populačné skupiny – deti, seniori a ľudia chorí na respiračné a srdcovo-cievne ochorenia. Pri otepľovaní sa úrovne znečistenia ovzdušia, najmä povrchového ozónového plynu a jemných častíc, zvyšujú. To prehlbuje riziko kardiovaskulárnych a respiračných chorôb. Tie stoja Európsku úniu každoročne približne 600 miliárd eur.
Hoci kvalitné životné poistenie nezníži riziko ochorení, môže pomôcť preklenúť náročné životné obdobia finančne. „Rizikové životné poistenie NN Partner umožňuje poistiť v rámci jednej zmluvy až 7 osôb a vybrať si k nemu preferované doplnkové poistenia v súlade s potrebami klienta a jeho rodiny, vrátane poistenia kritických chorôb, medzi ktoré patria spomínané srdcovo-cievne ochorenia, hospitalizácia či práceneschopnosť,“ hovorí tlačová hovorkyňa NN Životnej poisťovne Daniela Tomášková.
Klimatické zmeny ohrozujú aj výkonnosť
„Rastúce teploty a častejšie vlny horúčav vplývajú aj na náš fyzický a kognitívny výkon,“ potvrdzuje Lars Nybo, profesor integratívnej fyziológie z univerzity v Kodani. Napríklad, podľa neho európski pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve strácajú pri teplotách nad 30 °C takmer 15 % efektívneho pracovného času. V súčte to predstavuje takmer jeden pracovný deň týždenne. „Počas pracovného dňa je optimálne hydratovaných približne iba 30 % pracovníkov. Je potrebné dbať na pravidelný pitný režim, nahrádzanie elektrolytov a znížiť fyzickú aktivitu,“ odporúča L. Nybo. Okrem univerzálnych odporúčaníje podľa neho potrebné aplikovať do praxe aj špecifické rady pre konkrétne odvetvia či krajiny. „Pracovníci pracujúci v exteriéri by mali zohľadňovať poveternostnú situáciu, a počas extrémne teplých dní si naplánovať prácu na skoré ráno. Okrem toho by si mali každú hodinu urobiť krátku prestávku a zaistiť si jednoduchý prístup k vode,“ vysvetľuje.
