Alergia je najčastejšie chronické ochorenie v Európe. Napriek tomu ju mnohí vnímajú len ako sezónnu nepríjemnosť. Vo väčšine prípadov sa však vyvinie do astmy alebo ďalších komplikácií. Nesprávna liečba alergie tak ročne pripraví slovenskú ekonomiku o stovky miliónov eur. Dokazuje to nová štúdia, ktorú na Svetový deň astmy predstavil profesor PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc. z Ústavu zdravotníckych disciplín, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Na Slovensku trpí alergiou približne každý desiaty človek. „Ak sa alergická nádcha, teda rinitída, nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy,“ vysvetľuje prepojenie medzi týmito dvomi ochoreniami prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA. Dott.Ric.,MHA, z Univerzitnej nemocnice v Martine. „Liečba astmy je na rozdiel od liečby alergickej rinitídy výrazne drahšia. Podľa našej analýzy, ktorá vychádza z údajov zdravotných poisťovní, stojí ročne liečba astmy dvojnásobne viac,“ dopĺňa autor štúdie, profesor Babeľa.
Neliečené respiračné ochorenia sú záťažou pre zamestnávateľov
Náklady na liečbu alergie a astmy na Slovensku v roku 2018 predstavovali 787 miliónov eur. Priame, teda zdravotné, náklady však predstavujú iba 9 % z tejto sumy. Zvyšok sú nepriame, teda sociálne, náklady, ktoré spôsobujú pokles pracovnej výkonnosti. Nejde pritom iba o klasickú práce-neschopnosť, ale aj o tzv. prezentizmus, teda stav, keď je človek síce prítomný na pracovisku, ale pre ochorenie klesá jeho pracovný výkon. Odhaduje sa, že z pohľadu slovenských zamestnávateľov je v prípade alergickej rinitídy a astmy tento výpadok približne 528 miliónov eur ročne, pričom astma zodpovedá približne za 60 % tejto sumy.
Výdavky sa zrejme budú zvyšovať
Neliečenie alergie môže okrem výraznej progresie ochorenia a zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k rastu zdravotných a sociálnych nákladov. „Ako ukazuje naša štúdia, priame a nepriame náklady na liečbu alergickej nádchy sú v porovnaní práve s astmou polovičné,“ hovorí profesor Babeľa. Problém však predstavuje 45 % alergikov, ktorí sa neliečia, čím prispievajú k ešte vyšším, i keď nedokumentovateľným nákladom.
Väčšina alergikov sa nelieči správne, napriek tomu, že liečba existuje
Väčšina alergikov, ktorí sa liečia, používajú iba symptomatickú liečbu, ktorá nebojuje priamo s ochorením, ale len s jeho príznakmi. Napriek tomu, že u alergií je dostupná príčinná liečba, ktorá vie ochorenie vyliečiť, v súčasnosti sa ňou lieči približne len 10 % pacientov.
„Alergénová imunoterapia je schopná liečiť príčinu najrozšírenejších typov alergií na pele, roztoče či jed blanokrídleho hmyzu. Ide o liečbu, pri ktorej je alergikovi podávaný alergén, v stále sa zvyšujúcich dávkach, na ktoré je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu na tento alergén nereagovať. Okrem vyliečenia hovoríme aj o znížení rizika rozvoja nových alergií a astmy.“ vysvetľuje profesor Miloš Jeseňák.
Analýzy z celého sveta ukazujú, že respiračných ochorení pribúda. Vzhľadom na to, že pri alergických rodičoch sa alergia v 80 % prejaví aj u detí, sa trend v najbližších rokoch pravdepodobne nezmení. Je preto podstatné pristupovať k alergii a astme ako k závažným ochoreniam, liečiť ich, nielen potláčať ich príznaky, a sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby.
