Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dokážu efektívne zachraňovať ľudské životy pacientov po infarkte myokardu. Napriek tomu až 15,1% pacientov po prepustení z nemocnice do roka zomiera. Problémom je najmä fakt, že chronicky chorý pacient po infarkte myokardu nie je adekvátne nastavený na ďalšiu liečbu. Slovensku chýbajú kardiologické oddelenia nižšieho stupňa na doliečenie pacientov po zákrokoch, ale aj kardiológovia. Všeobecní lekári sú preťažení a v systéme zdravotnej starostlivosti nie je definovaný ani optimálny manažment pacientov po infarkte, ktorým by sa mohli riadiť. Nedostatočná je aj edukácia pacienta a jeho ochota liečiť sa a zmeniť svoj životný štýl. Odborníci sa v diskusii Talkie o zdraví zhodli, že je potrebné nastaviť správnu stratégiu, víziu a koncepciu manažmentu pacientov po infarkte myokardu a to v kooperácii odborných spoločností, Ministerstva zdravotníctva SR a zdravotných poisťovní.
Na Slovensku sa za štvrťstoročie podarilo odborníkom znížiť 30 dňovú mortalitu na infarkt myokardu o 80% a v Európe nie je aktuálne žiadna iná krajina, ktorá by mala smrtnosť v horizonte jedného mesiaca lepšiu. Slovensko je v akútnom odliečení pacientov po infarkte myokardu lepšie ako je európsky priemer. Napriek tomu zlyhávame v pohospitalizačnej starostlivosti, ale aj v edukácii pacientov, ktorí nie sú schopní svoje ťažkosti identifikovať včas. „Problémom je vzdelanie obyvateľstva a schopnosť pacienta rozpoznať príznaky infarktu, identifikovať ich a zavolať si pomoc. V dôsledku toho je časové rozpätie od prvých ťažkostí po zavedenie katétra v nemocnici až okolo štyroch hodín. Našim cieľom je znížiť tento interval na dve hodiny. Druhým zásadným problémom je fáza, ktorá nastane po prepustení pacienta z nemocnice,“ hovorí prof. MUDr. Róbert Hatala, CSc., hlavný odborník MZ SR pre kardiológiu.
Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode. „My z nemocnice neprepúšťame zdravých ľudí, ale chronicky chorých, ktorí musia byť nastavení na adekvátnu liečbu a pohospitalizačnú starostlivosť, aby sa zlepšila kvalita ich života a predišlo sa úmrtiam. Kardiovaskulárne ochorenia sú liečiteľné, len nám chýba systém manažovania pacientov po ich prepustení z nemocnice,“ vysvetľuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., prezidentka SKS, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH, a.s. Bratislava.
Podľa MUDr. Beaty Havelkovej, MBA,MPH, riaditeľky zdravotných činností VšZP, sú kardiovaskulárne ochorenia ovplyvniteľné a dá sa im včas predchádzať, na čom sú založené aj princípy preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov. „V prípade srdcovocievnych ochorení môžu byť vďaka preventívnym prehliadkam zachytené mnohé rizikové faktory, ako vysoký cholesterol či vysoký krvný tlak, ktoré sa dajú riešiť u všeobecného lekára. Mnohým srdcovo-cievnym príhodám je tak možné včas predchádzať,“ uvádza MUDr. Beata Havelková. Dodáva, že na Slovensku nie je problémom ani tak nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to, ako zodpovedne sa pacient k zdravotnému problému postaví.
Docentka Goncalvesová dopĺňa, že v manažmente pacientov sa aktuálne stretávajú aj s nedôverou v zdravotníckych pracovníkov a medicínu dôkazov. Medzi kardiologickými pacientami sa rozmáha silná statínová antikampaň, ktorá spôsobuje, že pacienti neužívajú kardiológom predpísané lieky. „Máme nezvrátiteľné dôkazy o tom, že zníženie cholesterolu zastabilizuje tepny natoľko, že nedochádza k ďalším infarktom. Zníženie LDL cholesterolu pod hodnotu 1,8 mmol/l sa nám darí len u 20% slovenských pacientov, hoci cieľové hodnoty LDL cholesterolu sú podľa najnovších odporúčaní Európskej kardiologickej a Európskej aterosklerotickej spoločnosti ešte nižšie“ upozorňuje. Manažment pacienta po infarkte a včasnom ošetrení v nemocnici by mal podľa Evy Goncalvesovej pokračovať u špecialistu, kardiológa alebo internistu. Pacient by si mal dávať pozor na vysoký krvný tlak, cholesterol a mal by úplne skončiť s fajčením.
Podľa profesora Róberta Hatalu by mal byť pacient po infarkte do troch mesiacov aspoň raz ošetrený v špecializovanom centre, kde podstúpil zákrok. Následne by mal jeho lekár určiť ďalší postup liečby a v súčinnosti so všeobecným lekárom by sa mal dostať aj ku spádovému kardiológovi. „V Bratislave sa však na termín ku kardiológovi čaká štyri mesiace. Je to preto, že dominantný problém, ktorí kardiológovia na Slovensku riešia, je hypertenzia a tak by to vôbec nemalo byť. Ide o komplex problémov, ktoré je v tejto sfére potrebné vyriešiť,“ hovorí prof. Róbert Hatala a dopĺňa, že spádový kardiológ, ktorý vidí pacienta po infarkte prvýkrát, by s ním mal stráviť minimálne 40 minút, adekvátne ho vyšetriť, viesť s ním dialóg a vzbudiť dôveru.
Štátny tajomník MZ SR MUDr. Kamil Száz hovorí, že problém s nedostatkom špecialistov, ale aj s nedostatkami v systéme toho, čo je v kompetencii špecialistov a čo nie, má ďalekú históriu. Všeobecní lekári alebo primárna zdravotná starostlivosť bola dlhodobo poddimenzovaná, išlo o neatraktívny odbor a lekári v tomto segmente zostarli. „Teraz majú veľa pacientov a nestíhajú ich liečiť tak, ako by mali. Pacienti sa prepadávajú aj v liečbe takých ochorení ako hypertenzia ku špecialistom, prípadne sa vytvára nápor na nemocnice. Je to začarovaný kruh problémov,“ vysvetľuje MUDr. Kamil Száz.
Zároveň dodáva, že v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) vznikne od budúceho roka ambulancia, kde sa bude kardiológ starať o pacientov, ktorých NÚSCH odliečil. „Toto riešenie veľmi vítame a takéto ambulancie by mohli pre začiatok vzniknúť v každom kardiocentre, pretože doplniť počet kardiológov do okresov a krajov tak, aby bol dostatočný je dlhodobý a náročný proces,“ uzatvára MUDr. Kamil Száz, štátny tajomník MZ SR.
Ministerstvo zdravotníctva SR plánuje v diskusii s odborníkmi na čele so Slovenskou kardiologickou spoločnosťou a zástupcami poisťovní pokračovať v záujme nastavenia manažmentu pacientov po infarkte myokardu tak, aby Slovensko v krátkodobom horizonte znížilo negatívnu štatistiku tzv. jednoročnej mortality u týchto pacientov. Už začiatkom nového roka 2022 by sa na pôde rezortu zdravotníctva malo konať prvé pracovné stretnutie v tejto veci.
-mb-
