Epidémia koronavírusu nezastaví iné vírusy alebo bakteriálne infekcie. V zimnom období sa zvyšuje pravdepodobnosť nakazenia respiračnými infekciami ako je chrípka alebo bakteriálny zápal pľúc. Pre rizikové skupiny môžu byť fatálne. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci Usmernenia na prevenciu a kontrolu infekcií v súvislosti s COVID-19 pre zariadenia poskytujúce dlhodobú starostlivosť odporúča očkovanie seniorov aj zdravotníckeho personálu proti chrípke a pneumokokovému zápalu pľúc.
Na Slovensku sú infekcie dolných dýchacích ciest 5. najčastejšou príčinou smrti na Slovensku a ročne kvôli nim zomrie v SR viac ako 2.700 ľudí, z nich viac ako 2 200 osôb je starších ako 65 rokov. Infekcie dolných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie príčiny hospitalizácií v Európe. Riziko rastie so zvyšujúcim sa vekom. Ak napríklad vyžaduje zápal pľúc hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti u pacienta nad 80 rokov, pravdepodobnosť úmrtia je až 80 %. Hrozí aj zhoršenie chronických ochorení.
Pneumónia ohrozuje najmä seniorov
Podľa údajov zaznamenaných v roku 2018 sa na Slovensku vyskytuje 17 tisíc prípadov zápalu pľúc ročne. Ide o infekčné ochorenie vyznačujúce sa napadnutím malých dýchacích ciest a pľúcneho tkaniva v blízkosti pľúcnych mechúrikov, v ktorom prebieha výmena dýchacích plynov. V niektorých prípadoch sú súčasne napadnuté aj priedušky. Rozdiel je v tom, čo infekciu vyvolalo.
Pri bakteriálnom pôvodcovi najčastejšie hovoríme o takzvanom pneumokokovom zápale pľúc. Spôsobuje ho baktéria Streptococcus pneumoniae známa aj ako pneumokok. Pneumokoky spôsobujú široké spektrum vážnych ochorení, pričom najťažšími sú práve zápal mozgových blán (meningitída), sepsa a zápal pľúc – pneumónia. Zápal pľúc je veľmi vážne ochorenie, ktoré môžu vyvolávať rôzne mikroorganizmy. „Či ide o zápal pľúc bakteriálny alebo nebakteriálny, vždy môže byť predovšetkým pre rizikové skupiny život ohrozujúcim. U starších ľudí môže navyše aj v prípade úspešnej liečby spôsobiť destabilizáciu pôvodných chronických ochorení, ktorá môžu vyústiť do srdcových zlyhaní, komplikácií cukrovky či zlyhania obličiek,“ hovorí MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH z Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky LF SZU v Bratislave, a dodáva: „Pre rizikové skupiny je nevyhnutná prevencia, ktorá spočíva predovšetkým vo vakcinácii proti chrípke a pneumokokom.“
Zápal pľúc je 11. najčastejšou príčinou hospitalizácie na Slovensku s 2. najvyššou úmrtnosťou. Jeho nebezpečenstvo rastie so zvyšujúcim sa vekom. Tak ako starne organizmus, oslabuje sa aj imunitný systém, preto menej spoľahlivo reaguje na infekcie. U seniorov sa prejavuje aj opotrebovanie orgánov a často sa vyskytujú aj chronické diagnózy, ako sú ochorenia srdcovo-cievneho systému, cukrovka alebo pľúcne ochorenia. Organizmus sa preto ťažšie vysporiada s infekciami a zvyšuje sa riziko ťažkého priebehu zápalu pľúc.
Hrozba, pred ktorou sa vieme účinne chrániť
Okrem základných hygienických a behaviorálnych opatrení v snahe zabrániť šíreniu infekcie existuje aj aktívny spôsob ochrany proti pneumokokovému zápalu pľúc – očkovanie. Ide o veľmi účinnú formu prevencie, ktorá dokáže zabrániť ochoreniu a predísť tak komplikáciám. U seniorov má pneumokokový zápal pľúc často atypický priebeh. Príznaky ako kašeľ, teplota, či bolesti svalov a kĺbov sú ľahko zameniteľné s inými ochoreniami. Navyše môžu úplne absentovať. Diagnostika ochorenia je preto oveľa ťažšia a liečba komplikovanejšia. „Dôležité je ochoreniu predchádzať. Možnosťou je očkovanie, ktoré má overený bezpečnostný profil a pred pneumokokovým zápalom pľúc dokáže spoľahlivo chrániť. Je možné ho absolvovať pri jednej návšteve lekára spolu s očkovaním proti chrípke,“ hovorí MUDr. Iveta Malíková, MPH, všeobecná lekárka pre dospelých, viceprezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska. Očkovanie proti chrípke sa vykonáva každoročne, nutnosť preočkovania proti pneumokokom konjugovanou vakcínou dosiaľ nebola stanovená, u dospelých sa očkuje jednorazovo. Pneumokoková konjugovaná vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie, a síce pre ľudí nad 59 rokov a chronicky chorých, plne hradená z verejného zdravotného poistenia.
Očkovanie ako prevencia infekčných ochorení je zakotvené aj v slovenskej legislatíve, upravuje ho Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia v znení neskorších predpisov, Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov, ako aj Očkovací kalendár Slovenskej republiky na rok 2020.
Ochrana seniorov v kolektívoch
Epidemiologická situácia posledných mesiacov ukázala, aká dôležitá je ochrana zdravia v kolektívoch, predovšetkým u rizikových osôb. Špecifickú kategóriu tvoria zariadenia sociálnych služieb pre seniorov, pre ktoré je prevencia kľúčom k úspešnej ochrane zdravia seniorov.Nevyhnutnou samozrejmosťou v zariadeniach sociálnych služieb musí byť dodržiavanie hygienických zásad. Dôležitý je aj príjem vitamínov C a D, najmä ak ide o seniorov, ktorí nemajú dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Samozrejmosťou by malo byť nosenie rúšok u všetkých osôb v zariadení. V prípade výskytu príznakov je nevyhnutné takéhoto jedinca izolovať od ostatných, rovnako ako dohliadať na dobrý zdravotný stav návštevníkov zariadenia. „Nezabúdajme ani na platnú legislatívu , z ktorej vyplýva povinnosť očkovania osôb umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb proti chrípke a proti pneumokokom,“ apeluje na riaditeľov a riaditeľky zariadení sociálnych služieb predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR, Mgr. Anna Ghannamová.
Najúčinnejšia prevencia
Odborníci upozorňujú, že šíreniu infekcie je možné najlepšie zabrániť kombináciou troch prístupov k prevencii: metóda R-O-R (rúško, odstup, umývanie rúk),očkovanie proti chrípke a pneumokokom efektívna liečba chronických ochorení a komorbidity, ktorými seniori trpia.
