Starajú sa o zdravie a bezpečnosť pacientov. Kto sa postará o zdravie a bezpečnosť lekárov a sestier v prvej línii? Slovenská spoločnosť všeobecných praktických lekárov (SSVPL) upozorňuje na nedostatky v testovaní lekárov prvého kontaktu.
Počas prvého novembrového víkendu bolo v najväčšej logistickej operácii v dejinách Slovenska včas pretestovaných štátom viac ako 3,6 milióna obyvateľov krajiny. Prečo nedokáže rovnako účinne včas štát postupovať v testovaní lekárov a sestier prvého kontaktu, ktorí stoja v prvej línii zvládania pandémie koronavírusu, čím by ochránil nielen samotných lekárov, ale aj ich pacientov?
Prečo si štát nechráni svojich zdravotníkov napriek tomu, že v zvládaní pandémie sú dnes „soľ nad zlato“?
„Keď sa chceme účinne starať o zdravie celej populácie je potrebné zabezpečiť aj dostatočnú starostlivosť o bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov v prvej línii, ktorí sú bezprostredne vystavovaní najväčšiemu riziku stretu s novým koronavírusom,“ zdôrazňuje prezident Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov MUDr. Peter Makara. Upozorňuje na prípad takmer 80-ročnej všeobecnej lekárky, ktorú dobrovoľníci otestovali antigénovým testom, ktorý nie je síce na sto percentne spoľahlivý, ale pri pokuse overiť pozitivitu lekárky spoľahlivejšími PCR testami pokusy o jej ďalšie testovanie oficiálnou cestou neboli úspešné. Takmer 80-ročná všeobecná lekárka po niekoľkých dňoch čakania na testovanie skončila v nemocnici. „Takto to rozhodne nemôže fungovať,“ hovorí MUDr. Peter Makara.
Mgr. Eliška Horsáková patrí k dobrovoľníkom z iniciatívy Kto pomôže Slovensku, v rámci ktorej sa v prvej vlne pandémie zháňali a distribuovali chýbajúce ochranné pomôcky pre ambulantných lekárov.
„Ako dobrovoľníčka som sa rozhodla v druhej vlne pandémie, keď sme pomáhali, ešte pred celoplošným testovaním bežných ľudí antigénovými testami, vziať tri staršie bratislavské lekárky na firemné testovanie, kde mali ešte voľné kapacity a kde mi ponúkli túto možnosť. Chceli sme zistiť ako sú ľudia chránení vo svojich ambulanciách, strediskách, v mestských častiach. Keď bol minulú nedeľu test jednej z lekárok, najstaršej všeobecnej lekárky pozitívny, samozrejme sme sa pokúšali vybaviť testovanie spoľahlivejšími PCR testami. Podľa pokynov z oficiálnych miest sme museli podať žiadosť na PCR testovanie cez portál korona.gov.sk a po telefonickej komunikácii sme dostali prísľub, že v pondelok môže infikovaná lekárka absolvovať test. Keď sa ani potom nič nedialo, pri jej zhoršujúcom zdravotnom stave, sme sa pokúšali vybaviť testovanie u súkromných laboratórií, v ktorých však boli kapacity testovania obsadené. Až do štvrtka sa po štátnej línii ani pri našich urgenciách nič nedialo a vo štvrtok popoludní odviezla pani doktorku, ktorá žije sama, už v zlom zdravotnom stave, do nemocnice rýchla zdravotná pomoc. Je smutné, že ani pre lekárov prvého kontaktu, teda tých, ktorí nás chránia v prvej línii, v štátnom poradovníku na PCR testovanie neplatia žiadne výnimky. A neberie sa ohľad ani na ich vek, hoci už roky „presluhujú“ v prospech svojich pacientov.“
Podľa Elišky Horsákovej sa podobná situácia môže týkať všetkých zdravotníckych pracovníkov v prvej línii, ktorí nemajú garantované PCR testovanie do potrebného časového limitu. „Po napojení na kyslíkový prístroj sa našťastie stav spomínanej lekárky zlepšuje. Lekári by ale mali byť, podľa môjho názoru, uprednostňovaní v testovaní, aby neohrozili svojich spolupracovníkov a pacientov. Keď sú lekári antigénovo pozitívne testovaní, mali by mať rozhodne PCR testovanie zo strany štátu zaručené v dostatočne krátkom čase, podľa mňa tak do dvoch pracovných dní“ zdôrazňuje dobrovoľníčka.
„Spomínanú pani lekárku som viezla v aute na testovanie, nakoľko je staršia, nešoféruje, nemá podporu od rodiny, hromadnou dopravou sa chce presúvať čo najmenej a ešte keď vykazovala prvotné indikácie nákazy. Samej mi záležalo na tom, aby sa testovania zúčastnila a aby sa potvrdilo, či má či nemá koronavírus. Preto pre mňa zostáva nepochopené, ako je možné, že po jej pozitívnom PCR otestovaní ma nikto oficiálne nekontaktoval, napriek tomu, že som bola potvrdená ako priamy kontakt s infikovanou s tým, že by som mala ísť do karantény a na PCR testovanie. Samozrejme, že som PCR testovanie absolvovala sama cez súkromné laboratórium, ale vyhľadávanie priamych kontaktov považujem za kľúčové,“ dodáva Eliška Horsáková.
Dnes, keď pribúda stále viac infikovaných zdravotníkov, pridáva prípad z vlastnej ambulancie aj MUDr. Peter Makara. „Sestrička z jednej ambulancie bola v kontakte s pozitívnym človekom, čo sa dozvedela po celoplošnom testovaní. Bežne by mala zostať v desaťdňovej karanténe, ale podľa usmernení hlavného hygienika je ešte možnosť, že ak je na šiesty deň otestovaná PCR testom, môže pri negatívnom výsledku chodiť riadne do práce. Lekár podal teda oficiálnu žiadosť na testovanie PCR testom a dostali sme však odpoveď, že má zostať doma desať dní. Pýtam sa teda, môžeme si v dnešnej dobe, keď je nedostatok zdravotníkov takýto luxus nedostatku lekárov a sestier v prvej línii dovoliť?“
Podľa MUDr. Petra Makaru je preto pre zachovanie plynulého chodu ambulancií prvého kontaktu potrebné, aby v prípade podozrivého kontaktu alebo infikovania koronavírusom, mali lekári aj sestry v ambulanciách možnosť dostať sa na testovanie v dostatočne krátkom čase oficiálnou cestou, aby sa mohli bezpečne starať o svojich pacientov. „Stovky všeobecných lekárov pracovali počas celoplošného testovania na odberných miestach na celom Slovensku. Je možné, aby nemal v prípade potreby kto otestovať ich? Štát by sa mal postarať a podporiť odborníkov, ktorí stoja v boji s pandémiou v prvej línii. Nie je možné od nás očakávať len výkon, vtedy keď treba, ale sami potrebujeme ochranu a podporu kompetentných miest. Nielen kvôli zdraviu nás samotných, ale najmä kvôli zdraviu a bezpečnosti pacientov,“ uzatvoril tému MUDr. Peter Makara, prezident Spoločnosti všeobecných praktických lekárov Slovenska.
Zo štatistík:
- Všeobecní lekári majú vysoký priemerný vek, je ich málo a zároveň máme najvyšší počet návštev lekára na 1000 obyvateľov v EÚ.
- Priemerný vek všeobecných lekárov sa pohybuje na hranici 57 rokov a problém s ich starnutím je ešte vypuklejší ako v špecializovaných ambulanciách a nemocniciach.
- Momentálne má podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) až 43 percent zo všeobecných lekárov viac ako 60 rokov a začínajúci mladí lekári ich nedokážu nahradiť.
- Na Slovensku máme približne 2500 všeobecných lekárov pre dospelých, pričom podľa Inštitútu zdravotnej politiky nám v tomto segmente už dnes chýba viac ako 500 lekárov. Za posledných 5 rokov sa ich počet, a tým pádom aj ambulancií, znížil o 7 percent.
Slovenská spoločnosť všeobecných praktických lekárov
