Slovensko v tejto oblasti nijako nezaostáva za vyspelými európskymi krajinami a vybrané laboratóriá a diagnostické pracoviská sú vybavené modernými technológiami, ktoré uľahčujú odhaľovanie nádorových buniek a nádorov samotných. V oblasti cytológie, genetiky a kolonoskopie je tento pokrok najviditeľnejší. Podľa Asociácie medicínskej diagnostiky (ASMED) je trend v tejto oblasti jednoznačný. Umelá inteligencia v cytológii minimalizuje falošne negatívne výsledky, pri genetickej analýze skracuje čas a pri kolonoskopiách dokáže upozorniť vyšetrujúceho lekára aj na taký nález, ktorý by mohol byť voľným okom prehliadnutý. Umelá inteligencia v diagnostike tak dokáže zachrániť viac ľudských životov. Ide najmä o pacientov, ktorí majú začínajúce štádium ochorenia, ktoré je pre diagnostika či lekára zatiaľ neviditeľné.
AI v cytológii
Rakovine krčka
maternice podľahne na Slovensku ročne viac ako 230 žien. Každoročne je novo-diagnostikovaných 600 prípadov, pričom
polovica z nich v 2. a 3. štádiu ochorenia. Najväčší výskyt
ochorenia je vo veku od 35 do 45 rokov. Za diagnózu je zodpovedný v 98 % najmä
HPV vírus, ktorý napáda bunky epitelu a mení ich DNA pri pretrvávajúcej
infekcii. V prvom štádiu je toto ochorenie liečiteľné až v 94 %, dôležitá je
však prevencia: očkovanie a účasť
na skríningu rakoviny krčka maternice. Tento sa vykonáva cytológiou,
mikroskopickou analýzou buniek získaných sterom z povrchu krčka, na ktorú
má nárok každá žena v rámci preventívnej prehliadky. „Cytológia dokáže zachytiť predrakovinové zmeny u inak
bezpríznakových žien, avšak aj táto metóda má svoje limity. Predovšetkým
falošne negatívne výsledky približne v 15 % – 20 % prípadov. Moderné
metódy, vrátane aplikácie umelej inteligencie dokážu túto falošnú negativitu
minimalizovať. AI upozorní diagnostika na abnormálne bunky v súbore
veľkého množstva zdravých buniek a tým významne skvalitňuje diagnostiku.
Nezriedka tak práve umelá inteligencia zachráni život pacientke včasným
odhalením ešte liečiteľného štádia ochorenia,“ hovorí doc. MUDr. Henrieta Šidlová, PhD.,
prezidentka Slovenskej spoločnosti
patológov SLS a Prednostka Ústavu patologickej anatómie LF SZU
v Bratislave.
AI v kolonoskopii
Umelá
inteligencia sa udomácňuje aj v kolonoskopii. Moderné endoskopické prístroje
riadené umelou inteligenciou dokážu lekára upozorniť aj na taký nález, ktorý nie je zreteľný a môže byť počas vyšetrenia prehliadnutý. Ide najmä o
rozmerovo veľmi malé útvary na hrubom čreve (polypy). Podľa medicínskej riaditeľky
skupiny Agel Slovensko
je takýto inteligentný endoskop súčasťou niektorých pracovísk už aj na
Slovensku. „Rakovina hrubého čreva patrí medzi najčastejšie diagnostikované onkologické ochorenia na Slovensku.
Ročne novo-diagnostikujeme až 4000 pacientov. Včasný záchyt ochorenia dáva pacientom
šancu na plnohodnotný a kvalitný
život, a to napriek tomu, že ide o onkologickú diagnózu. Využitie AI nám v tomto
smere otvára nové diagnostické možnosti, ktoré budú smerovať
k rýchlejšiemu odhaleniu rakoviny a tým pádom aj k väčšiemu
počtu zachránených životov,“
hovorí MUDr. Beata Havelková, MBA, MPH, LL.M, medicínska riaditeľka skupiny Agel Slovensko.
AI v genetike
Asi 5 % – 10 % onkologických ochorení
je súčasťou tzv. hereditárnych nádorových ochorení, pričom asi 2
% zdravej populácie je nosičom mutácie, ktorá u nich výrazne zvyšuje riziko
rakoviny. Súčasťou hereditárnych nádorových syndrómov je najmä rakovina
prsníkov, hrubého čreva, vaječníkov a maternice. U pacientov, ktorým bola
diagnostikovaná rakovina pred dovŕšením 50. roku života, ale aj u tých, ktorí
majú v rodine viac onkologických ochorení, alebo v prípade špecifickej
histológie nádoru je dôležité, aby pacienti boli vyšetrení geneticky. „Na genetiku by mali byť odoslaní zo strany
onkológa alebo všeobecného lekára,“ upozorňuje MUDr. Martin Mistrík,
hlavný odborník MZ SR pre lekársku genetiku. „Pri analýze
v genetickom laboratóriu nám pomáha špecializovaný software s umelou inteligenciou, ktorý nám významne
skracuje čas analýzy
a pacient sa dozvie výsledky
takejto náročnej genetickej diagnostiky oveľa skôr,“ dodáva MUDr. Mistrík. Znalosť
genetiky a špecifík
nádorových mutácií umožňujú
stanoviť presnú diagnózu a zvoliť pre pacienta najoptimálnejšiu liečbu.
Ide o tzv. personalizovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude v budúcnosti zohrávať
dôležitú úlohu v boji proti onkologickým ochoreniam.
Aké sú trendy v diagnostike?
Vďaka novým technológiám dokážeme identifikovať mozgové bielkoviny v krvi v extrémne nízkych koncentráciách. Biomarkery vyšetrované v mozgovo-miechovej tekutine sú na ústupe a krvné biomarkery sa postupne dostávajú do klinickej praxe. Neurofilament ľahkého reťazca v krvi je už štandardným vyšetrením pre pacientov s roztrúsenou sklerózou, kde nám pomáha sledovať aktivitu ochorenia a kontrolovať účinnosť terapie. „Už onedlho môžeme očakávať krvný biomarker pre diagnostiku Alzheimerovej choroby, ktorá dokáže identifikovať chorobné procesy odohrávajúce sa v mozgu už v predklinickej fáze ochorenia. Každým rokom pribúdajú nové krvné biomarkery, ktoré nám v budúcnosti výrazne uľahčia diagnostiku ochorení mozgu,“ hovorí doc. MVDr. Norbert Žilka, DrSc., riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, v.v.i.V
Vznikla asociácia ASMED
Trendy v diagnostike sú zrejmé. Budú ovplyvnené nielen umelou inteligenciou, ale aj modernými technológiami. Faktom je, že diagnostika sa stáva dôležitým elementom na ceste pacienta za jeho zdravím. Správna diagnostika znamená určenie správnej diagnózy a správna diagnóza zasa umožňuje lekárovi zvoliť najoptimálnejšiu liečbu pre pacienta. O význame diagnostiky, o trendoch v tejto oblasti a inováciách chce na Slovensku vzdelávať odbornú aj laickú verejnosť nová asociácia ASMED, ktorá združuje firmy pôsobiace v oblasti medicínskej diagnostiky. Zároveň chce byť kľúčovým partnerom pre poisťovne, nemocnice, ambulancie a celý verejný aj súkromný sektor zdravotníctva. „Sme presvedčení, že o diagnostike sa na Slovensku až tak veľa nehovorí. Lekári a pacienti si často neuvedomujú, že na začiatku cesty pacienta je práve diagnostika, ktorá významne ovplyvňuje manažment pacienta a jeho liečbu,“ vysvetľuje Beata Havelková z asociácie ASMED. Vzdelávanie v tejto oblasti je preto viac ako dôležité. „Našou aktuálnou témou je úloha a význam umelej inteligencie v diagnostike onkologických ochorení, ale zároveň chceme hovoriť aj o úlohe biomarkerov pri diagnostike neurodegeneratívnych ochorení,“ uzavrela Havelková.
