Únia pre zdravšie srdce oslavuje 10 rokov od svojho vzniku, poprední kardiológovia prezentujú pálčivé výzvy v kardiológii

Lekári i pacienti si  v priestoroch Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) pripomenuli desať rokov od vzniku Občianskeho združenia (OZ) Únia pre zdravšie srdce. Podujatie, ktoré spájala téma Pálčivé výzvy v kardiológii na Slovensku, ukončili odhalením lavičky pred ústavom.   

Únia pre zdravšie srdce vznikla 16. decembra 2013, s cieľom prispieť k zlepšeniu zdravia sŕdc všetkých ľudí – rodičov, súrodencov, blízkych a vzdialených príbuzných, priateľov a známych. Podnetom pre vznik tohto občianskeho združenia boli najmä nelichotivé štatistiky v oblasti kardiovaskulárnych ochorení.

„Vznikli sme pred desiatimi rokmi s dvomi hlavnými cieľmi. Prvým bolo šíriť edukáciu a osvetu medzi pacientami, ktorí už mali nejaké kardiovaskulárne ochorenia, ale, samozrejme, aj medzi nepacientami. Druhým bolo, aby hlas pacientov zaznel aj na tej politickej úrovni, aby sme zlepšili prístupnosť kardiovaskulárnej starostlivosti o pacientov v našej krajine. Ten prvý cieľ sa v zásade podarilo splniť celkom dobre – aj vďaka nášmu odbornému tímu, ktorý nás celý čas sprevádzal, a vďaka ktorému sme túto edukáciu mohli robiť. Ten druhý cieľ, či už zmena legislatívy alebo zlepšenie prístupnosti zdravotnej starostlivosti, ten sa nám celkom nepodaril. Napriek tomu, že sme chodili takmer ako na klavír do parlamentného zdravotníckeho výboru a napriek tomu, že sme sa snažili komunikovať s politikmi,“ povedal v úvode prezident občianskeho združenia Ing. Peter Kollárik.

“Pravdou je, že tá dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je dostatočná. Vyplývalo to aj z prieskumov, ktoré sme v priebehu týchto desiatich rokov robili, a keďže sme na pôde Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, rád by som povedal jednu vec. Keď sa prejdete po tomto ústave v popoludňajších hodinách, mnohé drahé prístroje stoja, mnohé ambulancie sú prázdne. Dôvod nie je ten, že by ústav alebo jeho lekári nechceli pracovať aj poobede. Dôvod je ten, že jednoducho na to nie sú peniaze, a preto si myslím, že toto je jedna z tém a z pálčivých výziev slovenskej kardiológie a nielen kardiológie – aby do toho systému pritieklo dostatočne veľa peňazí,” upozornil.

Prednostka Kliniky kardiológie LF UK a NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC vysvetlila, že pred desiatimi rokmi v Kardiologickej spoločnosti „pochopili, že pokiaľ chceme reálne meniť kardiovaskulárnu starostlivosť, nebude sa to dariť bez komunikácie s pacientami – aby bol vypočutý ich hlas. Hlasy sú však vypočuté vtedy, keď sú poslucháči nastavení a my ako lekári sme čoraz viac nastavení na to, aby sme pacientov počúvali, ešte musia nastaviť tie svoje uši politici“. Nedá sa pritom podľa nej hovoriť o ceste pacienta, „keď nepočujeme hlas pacienta – čo si myslí ten pacient, ten občan, ten poistenec, ako to on vidí“.

Profesor Hatala Upozornil pritom, že fibrilácia predsiení “trojnásobne zvyšuje riziko úmrtia, päťnásobne zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody, porážky a päťnásobne zvyšuje riziko srdcového zlyhávania, dramaticky zvyšuje výskyt demencie, participuje zrejme na Alzheimerovi”, no aj napriek tomu sa jej nevenuje dostatočná pozornosť. Štatistiky, ktoré posiela Slovenská republika WHO, podľa slov profesora Hatalu hovoria, že ročne pribudne 6844 pacientov, čo by zodpovedalo 1,25 pacienta na tisíc obyvateľov. Skutočné incidenčné dáta podľa zdravotných poisťovní však hovoria o tom, že ročne diagnostikujú fibriláciu predsiení asi 35-tisíc ľuďom, “takže realita je päťkrát horšia ako údaje, ktoré Slovenská republika dáva do medzinárodných štatistík”. Z týchto pacientov s novozistenou fibriláciou predsiení pritom podľa jeho slov “do jedného roka zomrie desať percent a do dvoch rokov ďalších 5,2 percenta k tomu” a významnej časti týchto úmrtí by sa dalo predísť. Tieto hrozivé čísla okrem iného pripisuje aj tomu, že “fibrilácia predsiení sa na Slovensku považuje za zanedbateľný problém, ktorý sa nerieši” a absentuje aj jej “absolútne základný manažment na všetkých úrovniach”.

Správny manažment je však dôležitý a „mal by byť našou prioritou, pretože sám osebe môže dramaticky znížiť odvrátiteľnú úmrtnosť na Slovensku a ušetriť významné prostriedky minuté na zbytočné intervencie a hospitalizácie. A ako je to možné, že ten správny manažment toto môže spraviť? Pretože zníži výskyt srdcového zlyhávania, zlepší prognózu chorých, ktorí majú aj srdcové zlyhávania, aj fibriláciu a zníži výskyt mozgovej porážky – sú všetko vážne a smrteľné diagnózy. A prečo sa to všetko deje? Dospeli sme do štádia úplnej absencie, kontroly a vymožiteľnosti kvality zdravotnej starostlivosti, netransparentne sa rozhoduje o prioritách skôr postavených na PR a nie na medicíne dôkazov“. Nástrojom kontroly kvality pritom môže byť aj vzdelaný pacient. Profesor Hatala preto podľa vlastných slov považuje „za veľmi dôležité zvýšiť zdravotnú gramotnosť slovenskej populácie“, čo je podľa neho kľúč pre dlhší život Slovákov a Sloveniek. „A práve v tomto majú nezastupiteľnú úlohu pacientske organizácie.“

Prednosta Kliniky angiológie LF UK a NÚSCH, a.s., doc. MUDr. Juraj Maďarič, PhD., MPH sa vo svojej prednáške zameral na výzvy v cievnej medicíne. „Tých výziev je vždy veľa, ale vypichol by som dve. Rozhodne na Slovensku platí, že vysoký počet obyvateľov musí podstúpiť končatinovú amputáciu. Je to niečo, čo môže mať rôzne príčiny, ale do veľkej miery je to spojené s neprekrvením končatín, s tým, že cievy, v tomto prípade cievy, ktoré prekrvujú dolné končatiny, sú pouzatvárané, zúžené, končatina je nedokrvená a možno tým, že celospoločensky sa nevenuje dostatočná pozornosť tomuto problému, zbytočne veľa pacientov končí amputáciou končatín. Je to veľmi komplexný problém, s ktorým sa borí celý svet a súvisí so vzostupom diabetu,“ začal svoju prednášku, pričom upozornil, že zo štatistík vieme, že končatinová amputácia je na Slovensku neúmerne častý fenomén, pričom však zároveň málo pacientov „alebo menej pacientov, než je treba“, podstúpi zobrazenie ciev a potom reálne aj ich spriechodnenie. Poznamenal pritom, že s pomocou pacientskej organizácie by vedeli spoločnými silami urobiť viac ako robia doteraz

Prednostka Kliniky kardiológie LF UK a NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC následne pripomenula to, čo už spomenuli Ing. Kollárik, generálny riaditeľ NÚSCH Ing. Mongi Msolly, aj profesor Hatala. „Už som to povedala minulý týždeň aj v parlamente. Slovensko v podobe národných ústavov kardiovaskulárnych chorôb a niektorých štátnych kardiocentier kúpilo drahé lietadlá – moderné drahé lietadlá, vytrénovalo personál, dlho to trvalo. A teraz tieto drahé lietadlá a personál necháva vo vzduchu len niekoľko hodín. Najhoršia investícia, akú môže spraviť a kupuje nové lietadlá a trénuje nový personál, aby aj ten nechali sedieť na letisku. Myslíme si, že najefektívnejšia investícia je kúpiť drahé lietadlo a to musí byť vo vzduchu. Peniaze unikajú do nezmyselných aktivít, ktoré nič neprinášajú, drahé lietadlá sedia na zemi a pacienti na čakacích listoch zomierajú. Toto sa musí zmeniť,” zdôraznila.

Zreorganizovať treba podľa nej aj ambulantnú starostlivosť o pacientov so srdcovým zlyhávaním. “Mali by sme začať rozmýšľať nad niečím, ako je tranzitná starostlivosť. Väčšinou to funguje tak, že pacient príde do nemocnice, je mu veľmi zle, dostane nejaké lieky, polepší sa mu a musí odísť, lebo príde ďalší. Ten pacient ale nie je doriešený – ani diagnosticky, ani liečebne a je vypustený do ambulantnej starostlivosti – Hľadaj si niekoho, kto sa o teba postará. Myslím si, že by sme mali začať uvažovať nad tým, aby vznikali nejaké tranzitné centrá, ktoré dotiahnu starostlivosť toho pacienta,” priblížila a dodala, že ďalšia vec je zlepšenie diagnostiky. “Tu by veľmi, veľmi, veľmi pomohol e-lab. Máme e-recept – ťuknem si, vidím, čo pacient užíva. My by sme si strašne chceli ťuknúť v počítači a vidieť, aké mal pacient laboratórne vyšetrenia, lebo to nám veľmi pomôže v liečbe týchto pacientov a myslím si, že tu sa dá vyvinúť úsilie a toto sa môže veľmi rýchlo stať realitou,” doplnila.

Po prednáškach účastníci a účastníčky vyšli pred budovu NÚSCH a odovzdali do užívania lavičku, ktorú vytvoril jeden z pacientov. Pásku prestrihli Ing. Mongi Msolly, MBA, prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., FESC, FACC, doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC a Ing. Peter Kollárik. „Tá lavička je darom a vyjadrením vďaky Únie pre zdravšie srdce Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb. Je vďakou všetkých pacientov. Symbolické je, že tú lavičku skonštruoval a vyrobil pacient, ktorému tu niekoľkokrát zachránili život, pán Ing. Jozef Blecha. Sme mu, samozrejme, vďační a táto lavička by mala slúžiť pacientom, lekárom a dúfam, že nie fajčiarom, pred Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb,“ povedal Ing. Peter Kollárik.