Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije až 34 % žien. Predbežné údaje z najnovšieho prieskumu Eurostatu naznačujú, že výskyt násilia na ženách v našej krajine má tendenciu sa zvyšovať. Na to, že ide o závažný problém, ktorý v súčasnosti nedokáže štát adekvátne riešiť, upozorňuje výbor OSN ale aj slovenské ženské organizácie. Ich komplexná analýza mapuje aktuálny stav ochrany, pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie, a ponúka odporúčania pre budúcu vládu, ako lepšie ochrániť ženy a ich deti pred násilím a poskytnúť im cielenú pomoc. Nedostatky vidia v zahraničí aj doma.
Najnovšia analýza mimovládnych organizácií Fenestra a HANA je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie. „Politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Našim cieľom bolo detailne zmapovať status quo v štyroch kľúčových oblastiach, identifikovať problémy a nedostatky, ktorými súčasný systém trpí, a pripraviť súbor odporúčaní, ako zlepšiť jeho nastavenie, fungovanie a účinnosť,“ približuje obsah správy jedna z jej autoriek, Dušana Karlovská z Fenestry.
V podobnom čase vydal svoje vlastné odporúčania pre Slovensko aj Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW). „Stotožňujeme sa s odporúčaniami CEDAW. Pokiaľ chce Slovenská republika splniť záväzky, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodných ľudsko-právnych dohovorov, ale najmä ak chceme, aby sa ženy na Slovensku cítili bezpečnejšie, musí sa nová vláda a relevantné inštitúcie zamerať na tri prioritné oblasti, a to špecifické služby pre ženy zažívajúce násilie, zriadenie špecializovaných policajných tímov a zavedenie štandardizovaných a záväzných postupov polície, a ochranu detských svedkov násilia na ženách v partnerských vzťahoch,“ konštatuje Karlovská.
Špecifický problém si žiada špecifické riešenia
Každá forma násilia má svoje špecifiká. Výhodou špecifických podporných služieb pre ženy zažívajúce násilie je, že majú hĺbkovú znalosť dynamiky a nebezpečenstva násilia a preto dokážu ženám a ich deťom poskytnúť ochranu, pomoc a podporu rýchlo, cielene a s ohľadom na ich špecifické potreby. Ich dostupnosť je podľa analýzy Fenestry a OZ HANA oveľa lepšia ako pred 11 rokmi. „Zatiaľ čo v roku 2012 malo Slovensko 9 špecializovaných poradenských centier a 2 bezpečné ženské domy, dnes je to 28 poradenských centier, 8 bezpečných ženských domov a pribudla tiež nonstop Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa tiež geografické zastúpenie služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy nemajú prístup k špecifickej pomoci,“ popisuje Barbora Holubová z Fenestry.
Holubová vidí najväčší problém v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí. „Fungovanie a financovanie špecifických podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj 2-3 akreditácii rôznymi ministerstvami. Jedným z dôsledkov je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je roztrieštené a nesystémové. Stáva sa tak, že 20 % – 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli za normálnych okolností venovať podpore a pomoci ženám a ich deťom, musia venovať vypĺňaniu reportov,“ upozorňuje Holubová.
Prioritou štátu by podľa Fenestry malo byť priniesť systematické riešenia, vrátane vytvorenia jedného, komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovanie pre špecifické podporné služby.
Postup polície je nejednotný, chýbajú aj špecializované policajné tímy
Rýchla a primeraná reakcia inštitúcií pri zásahoch a vyšetrovaní prípadov násilia páchaného na ženách je podľa Sylvie Královej z Fenestry kľúčová. „Ak nám ide o znižovanie utrpenia žien a detí, zaistenie ich rýchlej a náležitej ochrany a vyvodenie zodpovednosti voči páchateľovi násilia, je potrebné, aby prípady násilia páchaného na ženách mali pri vyšetrovaní a v súdnych konaniach najvyššiu prioritu,“ vysvetľuje Králová.
„Polícia dnes má usmernenia, metodiky a aj postupy v prípadoch domáceho násilia. Tie však majú odporúčací charakter. A keďže nie sú záväzné, neexistuje možnosť vyhodnocovať to, ako ich polícia skutočne používa v praxi. To vedie k tomu, že prax polície je nejednotná,“ vykresľuje situáciu Králová.
Podľa autoriek správy o stave ochrany a pomoci ženám by pomohlo zaviesť záväzné postupy a záznamové protokoly k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu. Vytvorenie špecializovaných policajných tímov pre riešenie prípadov násilia na ženách by prinieslo rýchlejšiu a lepšiu ochranu žien a lepšiu prevenciu opakovaného a závažného násilia.
Pred násilím v partnerských vzťahoch treba chrániť aj deti
Dáta ukazujú, že 70 % žien so skúsenosťou s násilím žije v domácnostiach s deťmi. Analýza, na ktorej sa podieľalo aj občianske združenie HANA ukazuje, že súčasný systém nezohľadňuje, že deti sú svedkami násilia, ktoré sa ich priamo týka a má na nich dopad, a preto im ani nedokáže poskytnúť dostatočnú ochranu.
„Na Slovensku chýba legislatívne ustanovenie o detských svedkoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch. Zákon o rodine síce stanovuje, že zodpovedné orgány majú pri posudzovaní záujmu dieťaťa zohľadniť aj zásahy do fyzickej a psychickej integrity blízkej osoby dieťaťa, ale v praxi sa tak málokedy deje. Neexistujú ani jasné usmernenia a nástroje na identifikáciu násilného vzťahu a posúdenie rizika násilia pre ženu a jej deti . To vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa pri posudzovaní týchto prípadov,“ komentuje realitu z praxe Lýdia Bdžoch Koňaková z OZ HANA.
Problém sa prejavuje napríklad v súdnych sporoch, kde súdy často smerujú k dosiahnutiu dohody a spolupráce medzi rodičmi bez zreteľa na existenciu partnerského násilia. V praxi to znamená, že ženy a ich deti sú nútené k stretávaniu sa s násilníkom, orgány ich tlačia do dohody a zmiereniu s násilnou osobou a v prípade, že s tým ženy z obáv o svoje bezpečie a bezpečie detí nesúhlasia, sú označené za nespolupracujúce. Nedostatočné vyhodnocovanie rizika ďalšieho násilia vedie k zhoršovaniu situácie a posilňovaniu kontroly násilného muža nad životom ženy a detí.
ministerstvami. Jedným z dôsledkov je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je roztrieštené a nesystémové. Stáva sa tak, že 20 % – 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli za normálnych okolností venovať podpore a pomoci ženám a ich deťom, musia venovať vypĺňaniu reportov,“ upozorňuje Holubová.
Prioritou štátu by podľa Fenestry malo byť priniesť systematické riešenia, vrátane vytvorenia jedného, komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovanie pre špecifické podporné služby.
Postup polície je nejednotný, chýbajú aj špecializované policajné tímy
Rýchla a primeraná reakcia inštitúcií pri zásahoch a vyšetrovaní prípadov násilia páchaného na ženách je podľa Sylvie Královej z Fenestry kľúčová. „Ak nám ide o znižovanie utrpenia žien a detí, zaistenie ich rýchlej a náležitej ochrany a vyvodenie zodpovednosti voči páchateľovi násilia, je potrebné, aby prípady násilia páchaného na ženách mali pri vyšetrovaní a v súdnych konaniach najvyššiu prioritu,“ vysvetľuje Králová.
„Polícia dnes má usmernenia, metodiky a aj postupy v prípadoch domáceho násilia. Tie však majú odporúčací charakter. A keďže nie sú záväzné, neexistuje možnosť vyhodnocovať to, ako ich polícia skutočne používa v praxi. To vedie k tomu, že prax polície je nejednotná,“ vykresľuje situáciu Králová.
Podľa autoriek správy o stave ochrany a pomoci ženám by pomohlo zaviesť záväzné postupy a záznamové protokoly k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu. Vytvorenie špecializovaných policajných tímov pre riešenie prípadov násilia na ženách by prinieslo rýchlejšiu a lepšiu ochranu žien a lepšiu prevenciu opakovaného a závažného násilia.
Pred násilím v partnerských vzťahoch treba chrániť aj deti
Dáta ukazujú, že 70 % žien so skúsenosťou s násilím žije v domácnostiach s deťmi. Analýza, na ktorej sa podieľalo aj občianske združenie HANA ukazuje, že súčasný systém nezohľadňuje, že deti sú svedkami násilia, ktoré sa ich priamo týka a má na nich dopad, a preto im ani nedokáže poskytnúť dostatočnú ochranu.
„Na Slovensku chýba legislatívne ustanovenie o detských svedkoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch. Zákon o rodine síce stanovuje, že zodpovedné orgány majú pri posudzovaní záujmu dieťaťa zohľadniť aj zásahy do fyzickej a psychickej integrity blízkej osoby dieťaťa, ale v praxi sa tak málokedy deje. Neexistujú ani jasné usmernenia a nástroje na identifikáciu násilného vzťahu a posúdenie rizika násilia pre ženu a jej deti . To vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa pri posudzovaní týchto prípadov,“ komentuje realitu z praxe Lýdia Bdžoch Koňaková z OZ HANA.
Problém sa prejavuje napríklad v súdnych sporoch, kde súdy často smerujú k dosiahnutiu dohody a spolupráce medzi rodičmi bez zreteľa na existenciu partnerského násilia. V praxi to znamená, že ženy a ich deti sú nútené k stretávaniu sa s násilníkom, orgány ich tlačia do dohody a zmiereniu s násilnou osobou a v prípade, že s tým ženy z obáv o svoje bezpečie a bezpečie detí nesúhlasia, sú označené za nespolupracujúce. Nedostatočné vyhodnocovanie rizika ďalšieho násilia vedie k zhoršovaniu situácie a posilňovaniu kontroly násilného muža nad životom ženy a detí.
Riešením by podľa ženských organizácií bolo zaviesť pojem „detský svedok násilia na ženách v partnerských vzťahoch“ do relevantných právnych predpisov. Rovnako dôležité je definovať záväzné postupy na zohľadnenie práv a potrieb detských svedkov násilia na ženách v partnerských vzťahoch, aby sa zabezpečila účinná ochrana týchto detí.
Fenestra a OZ HANA pokladajú za dôležité, aby sa odporúčaniami na zlepšenie súčasného systému zaoberali relevantné inštitúcie aj budúca vláda Slovenskej republiky. Hlavné zistenia a návrhy na zmeny im predstavili počas odbornej diskusie za okrúhlym stolom 27. júna.
