FOTO: Filip Nagy/ Red Bull Content Pool
Rozhovor pripravila: Martina Galátová
Majsterka sveta aj Európy, štvrtá z olympiády v Rio de Janeiro, vždy profesionálna, vždy usmiata, známa jednou z najdokonalejších techník jazdy. Narodila sa a žije v Bratislave. V Karloveskej zátoke aj v Areáli Divoká v Čunove cibrila efektivitu každého záberu, a aj dokonalý sklz svojho kajaku na hladine. Jana Dukátová má rada, keď je každý deň niečím výnimočný. A taká bola aj jej profesionálna kariéra. Výnimočná. Jana Dukátová začínala pádlovať na rýchlostnom kajaku, pokojná hladina jej však pripadala nudná, tak prešla na divokú vodu. A tej ostala verná celých 25 rokov. Nedávno ukončila svoju profesionálnu vodnoslalomársku kapitolu. Ale srdcový domáci kanál v Čunove, na ktorom začínala, jej doprial skutočne krásnu bodku. To, že mohla ukončiť kariéru majstrovstvami sveta doma, považuje za krásne, nostalgické, emocionálne, čo sa naskytne len málo športovcom.
Kedy prišiel ten zlomový moment a rozhodli ste sa ukončiť kariéru?
Prišlo to postupne. Už nejakú dobu ma limitovali opakujúce sa zdravotné problémy, vedela som, že už nie som najmladšia a že tohtoročné majstrovstvá sveta sú doma v Čunove, čo by bola pekná bodka na rozlúčku. Okolnosti sa teda spojili tak, že som mohla ukončiť kariéru na domácej vode a so všetkými mojimi blízkymi. Navyše som získala na MS aj medailu v súťaži tímov, takže lepší záver kariéry si ťažko predstaviť.
Ktorú spomedzi vašich všetkých sezón považujte za sezónu splnených snov?
Bol to asi rok 2010, kedy som začala okrem kajaku jazdiť aj vtedy novú ženskú kategóriu kanoe. Darilo sa mi v oboch disciplínach a povyhrávala som takmer všetko, čo sa dalo. Stala som sa majsterkou Európy, aj prvou historickou majsterkou sveta v C1, ako prvá športovkyňa v našom športe som získala 3 medaily na jednom podujatí a zvíťazila som aj v celkovom hodnotení svetového pohára. Bola to sezóna snov.
Aký bol váš najkrajší športový zážitok?
Ťažko vybrať jeden. Keď som v 23 rokoch vyhrala seniorské majstrovstvá sveta, bol to ako blesk z jasného neba, neuveriteľný pocit, na ktorý nezabudnem. Úžasný zážitok ale boli aj olympijské hry (Londýn 2012 – 6. miesto, Rio 2016 – 4. miesto). Olympijská atmosféra, život v olympijskej dedine, tlak samotnej súťaže, to je niečo, čo sa nedá nikde inde zažiť. Dopriala by som to každému športovcovi.
Po 25.rokoch aktívnej športovej kariéry plánujete v oblasti športu ostať i naďalej, alebo sa chystáte na úplnú životnú zmenu?
Zatiaľ toto rozhodnutie nechávam otvorené. Veľmi rada by som ostala nejakou formou pri športe a zužitkovala ešte všetky svoje skúsenosti, ale rovnako si viem aj predstaviť, že sa pustím svojou vlastnou cestou a budem mať nejaký malý biznis. Uvidíme, najbližších pár mesiacov ukáže, akým smerom sa vyberiem.
Budete viesť vašu dcérku k aktívnemu športu?
Budeme ju viesť k športu, ale zatiaľ si skôr myslím, že iba k rekreačnému 🙂
Máte radu, alebo odporúčanie, ako sa starať o svoje zdravie, najmä v dnešných covidových časoch?
Myslím, že tri najdôležitejšie veci, ktoré naše telo potrebuje sú pestrá strava, dostatok pohybu a každý deň trocha relaxácie, kedy úplne vypneme. Nemusí to byť vôbec dlho, stačí aj 10 minút. Ide skôr o kvalitu ako kvantitu. Ideálne je pokiaľ si človek dokáže tieto tri veci načasovať úplne pravidelne do svojho dňa.
Čo vás čaká v najbližšom období?
Predtým, ako vystúpim zo slalomového kolotoča, by som ešte chcela mladej generácii odovzdať niečo z mojich skúseností a preto pripravujem pekný projekt s názvom Red Bull Under My Wings.
