Rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný na Slovensku v októbri a novembri 2024 odhalil vysoký výskyt osamelosti a sociálnej izolácie v dospelej populácii. Známky sociálnej izolácie, charakterizovanej nedostatkom sociálnych väzieb, vykazuje približne jedna pätina Slovákov, pričom až štvrtina cíti osamelosť (t.j. má pocit nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov). Najohrozenejšími sociálnymi kategóriami sú starší ľudia vo veku nad 65 rokov, dlhodobo chorí, ale aj nezamestnaní a v zlej finančnej situácii. Osamelosť a sociálna izolácia majú výrazne negatívne dopady na psychické ale aj telesné zdravie ľudí, pričom častejšie udávajú klinicky významnú depresívnu a úzkostnú symptomatiku, no zároveň aj chronické ochorenia.
Osamelosť a sociálna izolácia sú globálnym spoločenským problémom, ktorý je už roky v centre pozornosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej komisie a ďalších odborných inštitúcií. WHO dokonca označila osamelosť za významný determinant zdravia a v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie.
Na Slovensku sa tejto téme venuje rozsiahly projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci projektu bol v spolupráci s agentúrou FOCUS realizovaný reprezentatívny epidemiologický výskum na vzorke 3 006 dospelých z celého Slovenska s cieľom zmapovať výskyt a dôsledky tohto fenoménu. Zber údajov sa uskutočnil prostredníctvom dotazníkového výskumu metódou osobného dopytovania.
Rizikové skupiny
Výsledky epidemiologickej štúdie priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný. „Extrémnu izolovanosť alebo osamelosť pritom pociťuje približne 5 % ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní,“ uvádza doc. Michal Hajdúk, vedúci projektu DISCONNECT z Katedry psychológie FiF UK.
Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov. „Naopak, mladí ľudia nepociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu v takej miere ako ostatné vekové skupiny. Kým takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov sa cíti osamelo, v skupine 18 až 24 rokov je to necelých 18 %. Napriek tomu sa pocity osamelosti u mladých vyskytujú aj napriek množstvu sociálnych kontaktov, čo môže súvisieť s ich odlišnými očakávania od vzťahov, ale aj s nízkou kvalitou a krehkosťou ich vzťahov,“ vysvetľuje doc. Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa.
Vyššie vzdelanie a zamestnanie ako ochranné faktory
Zistenia výskumu možno do veľkej miery vysvetliť aj aktuálnymi demografickými trendmi, ako sú globálne starnutie populácie či rastúci počet ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Ďalšími faktormi sú zhoršenie zdravotného stavu a ekonomická situácia. „Zaujímavým zistením je, že osamelosť a sociálnu izoláciu pociťujú najmä ľudia s nižším vzdelaním, môžu za tým však stáť aj iné socioekonomické a zdravotné faktory, ktoré s tým súvisia,“ predpokladá Džambazovič.
Výskum potvrdil, že medzi kľúčové rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patria sociálno-ekonomické problémy, ako sú chudoba, sociálne vylúčenie ale aj rodinné okolnosti – rozvod, vdovstvo alebo život osamote. Významným faktorom je taktiež aj aktuálna pracovná situácia. „Ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú dlhodobo mimo pracovného trhu, sú výrazne viac ohrození osamelosťou a sociálnou izoláciou. Ide o dlhodobo nezamestnaných, chronicky chorých, invalidných dôchodcov, ale aj rodičov na rodičovskej dovolenke či ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Do veľkej miery sa problém týka aj rodičov, ktorí sami vychovávajú deti,“ dodáva vedúci Katedry sociológie.
Osamelosť ako celospoločenský problém
Vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie – až 50 % – zaznamenali u osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čo potvrdzuje dlhodobý trend stigmatizácie, odmietania a nepochopenia týchto ľudí. Medzi ďalšie rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patrí aj skúsenosť s diskrimináciou na základe pohlavia, zdravotného stavu, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu. Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí nepatria k majoritnej populácii (z akéhokoľvek dôvodu), sú vo väčšom riziku.
Osamelosť a sociálna izolácia majú vážne dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť. Sociológ Roman Džambazovič upozorňuje: „Osamelosť nie je len individuálnym problémom, ale celospoločenskou výzvou, ktorú potrebujeme komplexne riešiť. Dlhodobá izolácia a chronické pocity osamelosti môžu negatívne ovplyvniť medziľudské vzťahy, dôveru v spoločnosť a môj pocit, že dokážem slobodne rozhodovať o vlastnom živote.“
Dopady na psychické a fyzické zdravie
Osamelosť a sociálna izolácia úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. „Sociálne siete sa v mnohých prípadoch nejavia ako príčina sociálnej izolácie, ale skôr ako náhrada nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov, keďže súvisia viac s osamelosťou,“ vysvetľuje Hajdúk.
Osamelí ľudia navyše častejšie trpia somatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, chrbtice či zažívacie problémy. Pri komplexných štatistických modeloch sa ukázalo, že pocity osamelosti predikujú výskyt chronických ochorení aj po zohľadnení relevantných demografických a psychologických premenných.
„Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita. Tieto zdravotné problémy nielenže znižujú kvalitu života jednotlivcov, ale predstavujú aj záťaž pre zdravotný systém,“ dodáva vedúci projektu.
