Terapia môže zmierniť závažnosť neželaných prejavov a prekonať prekážky v rozvoji dieťaťa. V minulosti odborníci uvádzali, že polovica detí s poruchou autistického spektra (PAS) nikdy nezačne rozprávať. Najnovšie štúdie ukazujú, že 75% až 95% týchto detí má potenciál verbálne komunikovať.
ABA terapia stavia na fakte, že správanie sa dá určitým konaním ovplyvňovať, ak dieťa dostane primeranú spätnú väzbu a ak sa jeho žiadúce správanie posilňuje (povzbudzovaním, pochvalou, oceňovaním, odmenou). Zároveň sa nežiadúce správanie snaží neposilňovať a postupne eliminovať (napr. prejavy agresie, sebapoškodzovania a pod.). Vychádza z vedeckých poznatkov o tom, ako je správanie ovplyvňované prostredím.
Bližšie o tejto téme sme sa porozprávali s certifikovanou behaviorálnou analytičkou Tarou Faherty, ktorá pracuje s detskýmia dospelými klientmi so špeciálnymi potrebami v domácich a rezidenčných programoch v Dubline. Jej špecializácia v oblasti ABA zahŕňa najmä nácvik funkčnej komunikácie a elimináciu problémového správania u klientov s poruchou autistického spektra.
Tara Faherty, BCBA (na obr.)vyštudovala psychológiu a aplikovanú behaviorálnu analýzu na National University of Ireland v Galway. Od roku 2018 spolupracuje s RATA o.z., kde pripravuje a vedie prednášky pre rodičov detí s poruchou autistického spektra a odborníkov z pomáhajúcich profesií a realizuje supervíziu vedenia terapií klientov RATA o.z..
- Dnes je cezhraničná spolupráca bežnou súčasťou. Vy pôsobíte v Dubline a na Slovensku už niekoľko rokov spolupracujete s RATA o.z. Nedávno ste opäť navštívila Bratislavu, aby ste prostredníctvom workshopu pre rodičov predviedla praktické ukážky realizácie ABA terapie. Čo tvorilo základné okruhy workshopu?
Teória, ktorej sa na workshopoch venujeme vychádza z výskumu v oblasti aplikovanej behaviorálnej analýzy (napr. Cooper, Wilkommen), ABA kurikúl, diagnostického a štatistického manuálu DSM–5,výskumu v oblasti alternatívnych foriem komunikácie. Pri workshopoch vychádzam samozrejme aj zo svojich skúseností z praxe v školách, v zariadeniach pre zdravotne znevýhodnených a v domácnostiach. Silný dôraz na workshopoch pre rodičov a odborníkov kladiem na praktické veci – na aplikované príklady a modelovanie zručností.
- Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je v súčasnosti považovaná za najznámejší terapeutický prístup k poruche autistického spektra, ktorej účinnosť je najlepšie podložená vedeckým výskumom. Dá sa povedať, že ABA predstavuje východisko pre väčšinu terapeutických modelov súčasnosti?
Behaviorálna analýza je vo svojich základoch veda o ľudskom správaní, o tom, že správanie sa človeka i zvierat je výsledkom mnohých vplyvov naň. Je preto nepopierateľné, že ABA je základom pre mnohé terapie. Avšak rozdiel je v tom, že ten, kto realizuje aplikovanú behaviorálnu analýzu správne, aj rozumie tomu, prečo dochádza k zmene daného správania. Často sa polemizuje, či ABA ozaj funguje, či lieči autizmus, ale po pravde na autizmus neexistuje liečba a preto by sme sa skôr mali upriamiť na to, že sme dieťa naučili komunikovať, rozprávať, chodiť na toaletu a samostatne v noci zaspávať, naučili ho samostatnosti.
- V čom spočíva terapia, ktorú uplatňujete? Ako to vyzerá v praxi?
Kľúčovou zložkou ABA je to, že jednotlivcov učí funkčné zručnosti, aby dokázali naplniť svoje potreby bez toho, aby sa museli uchýliť k problémovému správaniu. V praxi to znamená, že dieťaťu pomáhate, promptujete ho, aby dokázalo dokončiť aktivitu a postupne túto pomoc znižujete. Toto voláme tvarovanie. Taktiež cieľové správanie odmeňujeme. Napríklad matka sedí na zemi s dieťaťom a učí ho stavať vežu z kociek tak, že ho fyzicky promptuje -pomáha mu – aby umiestnilo kocku na vrch druhej kocky a následne mu pomáha stále menej – používa slabšie prompty. Keď dieťa postaví kocky samostatne, odmeníme ho obrovským potleskom a dáme mu niečo, čo má veľmi rado, napr. jeho najobľúbenejšiu hračku. Dieťa sa v tomto prípade naučilo novú zručnosť – stavanie kociek, teda zručnosť stavať, ktorú následne môžeme ďalej rozvíjať.
- Aká bola Vaša cesta k ABA terapii? Cez autizmus?
Počas magisterského štúdia som študovala psychologické vedy a chcela som sa stať psychologičkou. Absolvovala som študijný modul v ABA a veľmi ma to zaujalo, ale nepracovala som dovtedy s nikým so zdravotným znevýhodnením. Začala som pôsobiť v špeciálnej škole, aby som získala prax a práca s deťmi s autizmom ma tak bavila, že som vedela, že toto je práca pre mňa.
- Na Slovensku pociťujeme nedostatok služieb pre deti aj dospelých s poruchou autistického spektra. Mnohí pediatri nevedia rozoznať u malých detí varovné signály, čakacie doby na kvalitnú diagnostiku sú veľmi dlhé. A keď aj rodičia získajú diagnózu, často nemajú prístup k včasnej intervencii. Aká je situácia v Írsku?
Problémom v Írsku nie je to, že by lekári neodhalili podozrenie na autizmus včas, problémom sú skôr dlhé poradovníky na oficiálnu diagnostiku a preto mnoho rodičov vyhľadáva diagnostiku u súkromných poskytovateľov, ktorá je ale drahšia. Rodičia nechcú čakať, pretože v Írsku Vám nebudú poskytnuté služby pokiaľ nemáte oficiálne stanovenú diagnózu a všetci vieme, že včasná intervencia je kľúčová. Keď už dieťa diagnózu má, môže využiť finančnú podporu až na 20 hodín odborného vzdelávania v domácom prostredí. Ja sama som po skončení štúdia pracovala ako tútorka v domácnostiach. Odbor školstva nesupervizuje tieto programy a tak je na rodičoch aby zohnali skúseného tútora, ktorý s ich dieťaťom dokáže pracovať. Deti môžu tiež využiť služby zdravotnej sestry, logopéda, liečebného pedagóga. Väčšina rodičov chce svoje deti dostať do tzv. PAS triedy, čo je špeciálna trieda v bežnej škole. Je dosť ťažké dostať sa do takej triedy, pretože v nich nie je dostatok miest. Naše verejné školy a služby včasnej intervencie zvyčajne nezamestnávajú behaviorálnych analytikov. Odbor školstva v súčasnosti presadzuje eklektický model. V tomto prístupe je viacero terapií aplikovaných súčasne a jednou z nich je aj ABA, aj keď popravde učitelia a asistenti špeciálneho pedagóga absolvujú iba pár kurzov, ktoré vedú odborníci v ABA. Výskum ukazuje, že intenzívne intervencie založené na ABA sú omnoho efektívnejšie ako tie, ktoré vychádzajú z eklektického modelu. Eklektický model sa však opiera o argument, že každé dieťa je iné a preto každé dieťa potrebuje inú intervenciu, to ale úplne ignoruje fakt, že ABA je vysoko individualizovaná intervencia. Ak sa u dieťaťa vyskytuje vážne problémové správanie, verejné školy nedokážu adresovať jeho potreby. V takýchto prípadoch si rodičia v Írsku môžu sami privátne najať behaviorálneho analytika, avšak mnoho rodičov nevie, kto behaviorálny analytik vlastne je. Aj preto je vyvíjaný tlak na logopédov a iných odborníkov, aby riešili prípady problémového správania.
- Ešte stále v mnohých krajinách je nedostatok odborníkov v tejto oblasti, vrátane špecializácie ABA expertov. Čo má robiť rodič autistického dieťaťa, ktorého ABA zaujala a chcel by týmto spôsobom pomôcť svojmu dieťaťu? Mal by sa pustiť do štúdia a stať sa ABA expertom?
Ak máte možnosť zabezpečiť si certifikovaného odborníka na ABA, odporúčala by som to, pretože aplikovať na svoje dieťa intervencie založené na ABA, môže byť bez odbornej pomoci zvonku dosť zložité. Avšak, ak to kvôli nedostatku odborníkov nie je možné, už aj to, že sa rodič naučí základné behaviorálne princípy a techniky, bude mať pozitívny vplyv na schopnosť dieťaťa s autizmom učiť sa nové zručnosti. A naopak, aj v tom prípade, že s vašim dieťaťom pracuje odborník na ABA, je potrebné aby ste sa aj Vy, ako rodičia tiež naučili techniky, ktorými pracuje a zaistili tak zovšeobecnenie – generalizáciu naučených zručností.
Ďakujem za rozhovor
Martina Galátová
Viac informácií nájdete aj na:
10 reasons why to choose ABA
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3196209/
Rozhovor vznikol ako súčasť projektu Poradenstvo a osveta pre rodiny detí so zdravotným znevýhodnením ohrozených diskrimináciou, ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Projekt realizuje RATA o.z. www.rata.sk
