To, že deti trávia veľa času za počítačom, je nepopierateľný fakt. Poukazujú na to rôzne štúdie a prieskumy, vidíme to aj na vlastné oči. Takisto je nespochybniteľné, že s príchodom nových technológií sme sa ako ľudstvo viac posunuli do digitálneho sveta. To však neznamená, že deti sa narodia neaktívne. Či v ich živote má a bude mať miesto pohyb alebo dokonca aktívny šport, je v rukách rodičov. Rodičia deti formujú a sú ich zrkadlom.
Deti rodičov, ktorí inklinujú k pohybu a pravidelne sa hýbu, to budú s veľkou pravdepodobnosťou robiť tiež. Aktívny rodič svojmu dieťaťu nielenže ukazuje, že pohyb je zdravý, správny a patrí k životu, no dieťa bude k pohybu aj aktívne viesť. Na druhej strane sú rodičia, ktorí prídu unavení z práce domov a sú schopní dieťaťu možno tak skontrolovať úlohy. Pohyb v ich živote nehrá žiadnu rolu. Nikto im neukázal alebo zabudli, že pohyb je radosť.
Úloha rodiča pri vedení k pohybu
Ako vidí deti a pohyb a úlohu rodičov Ľuboš Gsch, profesionálny tréner a špecialista na tvarovanie postavy? „Úloha rodiča je pri pohybe rovnako ako pri všetkých aspektoch výchovy značná. Deti sa rodia s predispozíciou k pohybu. Napríklad, ak sa pri batoľati pregúľa lopta, zaujme ho. Ak sa vie pohybovať, začne ju nasledovať. Začína to teda už vnímaním. Otázne je, či rodič pohyb dieťaťu dopraje alebo odoprie.“ Znamená to nadchnúť dieťa pre pohyb, aktívne ho sprevádzať na krúžky, či tréningy, podporiť ho, keď sa mu nedarí. Možno aj následne nájsť s dieťaťom športovú aktivitu, v ktorej je dobré a darí sa mu dosahovať úspešné výsledky.
Dajte deťom možnosti
Určenie konkrétnej športovej alebo pohybovej aktivity je bod alebo fáza, ktorú je trochu zložitejšie definovať. Ide skôr o proces. „Akonáhle dieťa prejaví záujem o konkrétnu športovú aktivitu, je dobré mu to umožniť. Dieťa sa bude profilovať samé. Prístup rodiča, že jeho dieťa bude hokejista, nepovažujem za ideálny,” hovorí Ľuboš Gsch. „Alebo ak sa budeme baviť o tenise, vždy budú deti, ktoré budú v tomto športe dobré a tie, ktorým to nepôjde. V prípade, že sú pohybové krúžky rôznorodé, tak môže vždy vyhrať niekto iný. Deti samé pochopia, ktorá aktivita im ide lepšie a v ktorej sa chcú ďalej zdokonaľovať.“
Podľa slov Ľuboša Gsch je pridanou hodnotou športu psychologický rozvoj. Deti sa menia a vyvíjajú. „Niektoré deti na začiatku, ak prehrajú, tak sa hnevajú alebo plačú, prípadne prepadávajú iným frustrujúcim emóciám. Ak sa na nich pozrieme po pár mesiacoch, tak sú už stotožnené s procesom. Ten veľmi pripomína proces života v dospelosti.“
Ako deti motivovať k športu?
Motivovať deti k športu tak, aby ich to bavilo a nebrali pohyb ako rozkaz, je kľúčový. Keď sú deti k niečomu prinútené, nevykonávajú danú aktivitu tak, ako by mala byť. Pri zapojení detí do športového alebo tréningového procesu, je osvedčenou metódou hra. „Deti sú prirodzene súťaživé a vyžadujú si hravý či hrací prvok, ktorý musí byť do športu alebo do riadenej tréningovej aktivity zapojený. Potom sa zapoja aj bez príkazu alebo ďalšieho podnetu, ktorý by ich mal k tomu smerovať. Ak deťom dáme dostatočnú hernú zápletku alebo niečo, čo ich zaujme, deti sa zapoja prirodzene,” hovorí Ľuboš Gsch.
Telesná výchova nestačí
Veľa rodičov, najmä nešportovcov, sa spolieha na telesnú výchovu na školách. No hoci by boli pridané hodiny telesnej výchovy, škola nemôže suplovať a rozhodne nie zabezpečiť potrebné pohybové aktivity. Ak sa pozrieme na prakticky akékoľvek civilizačné ochorenia, dôležitú úlohu zohráva aj nesprávna výživa a nedostatok pohybu. Rastie počet ľudí (a detí) s nadváhou a obezitou, kardiovaskulárne ochorenia sa objavujú u stále mladších kategórií. „Pri športe dochádza nielen k samotnej podpore funkcionality detí, ale má aj vnútrotelový následok. Zvýšená tepová frekvencia a zvýšenie teploty tela sú pozitívne procesy, ktoré by mali byť podporované. Zlepšujú celkovú zdravotnú situáciu človeka.“
Aké benefity nám teda prináša šport?
K vitalite tela a celkovo zdravotnej stránke určite pridajme aj morálno-vôľové vlastnosti, ktoré si deti so sebou ponesú do dospelosti. „V podstate môžeme definovať dva benefity a pod tieto „kategórie“, budú spadať všetky ostatné. Je to rozvoj všeobecných pohybov a zapojenie morálno-vôľových vlastností. Ide o základné delenie na úrovni fyzickej a psychickej stránky. Šport sa síce považuje za rýdzo fyzickú činnosť, ale už prvý impulz je psychický. Dieťa prechádza pri športe určitým psychickým procesom – vyhráva, prehráva – a tak si buduje vôľové vlastnosti, ako je disciplína, odvaha, súdržnosť, či vytrvalosť. Zároveň si buduje toľko potrebné sebavedomie a sebadôveru. Po pravde, nie je veľa spôsobov, ako inak im dať tieto vlastnosti, ako pri športe,“ dodáva Ľuboš Gsch, profesionálny tréner a špecialista na trénovanie postavy.
Robiť akýkoľvek šport je vždy lepšie, ako nerobiť nič. Nemusíme deti tlačiť do toho, aby sa z nich stali vrcholoví športovci. Dôležité je, aby sa deti hýbali, pretože budú zdravšie a bude sa im lepšie žiť.
