Výskyt astmy sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov WHO trpí vo svete astmou asi 300 miliónov ľudí a do roka 2025 to bude ešte o 100 miliónov viac. Problémy ľudí s astmou si tento rok pripomíname 3. mája v Svetový deň astmy.
„Priedušková astma (asthma bronchiale) patrí medzi choroby, ktoré právom nazývame civilizačnými a celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov jedincov. I keď je astma stará ako ľudstvo samo, v priebehu 20. storočia (najmä v jeho druhej polovici) sme zaznamenali enormný nárast jej výskytu. Z ochorenia, ktoré postihovalo okolo 0,5 percenta populácie sa stala hrozba postihujúca v niektorých končinách sveta až 25 percent populácie,” uviedol doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc.
„Výskyt medzi jednotlivými krajinami je veľmi rozdielny, a napriek významným pokrokom v odhaľovaní príčin (genetické pozadie a vplyvy prostredia, spôsob života), zatiaľ nedokážeme uspokojivo vysvetliť rozptyl prevalencie od 1 do 25 percent populácie. V Slovenskej republike sa odhaduje výskyt na 3-5 percent populácie celkovo, u detí na 6-7 percent,” dodáva doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc. Slovensko patrí spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami. Ľudia s astmou, alergiou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc sú prví, ktorí takéto zmeny pocítia.
„Kvalita ovzdušia určuje, ako astmatici a alergici zvládnu deň. Merania pritom ukazujú, že ani jedno zo slovenských miest nedosahuje potrebnú kvalitu ovzdušia. Mestá, ktoré majú najmenej znečistený vzduch – Bratislava, Malacky Senica prekračujú prijateľnú normu WHO dvoj až trojnásobne. Väčšina slovenských miest prekračovala limit troj až päťnásobne,” upozorňuje Andrej Vilim zo Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov.
Zlá kvalita ovzdušia vystavuje väčšiemu riziku hlavne deti. „Deti sú menšie, takže dýchajú nižšie, nemajú ešte vyvinutý dýchací a imunitný systém a hlavne majú užšie dýchacie cesty,” upozorňuje RNDr. Ondřej Mikeš, PhD., český odborník na kvalitu ovzdušia z Masarykovej univerzity v Brne. Priedušková astma predstavuje najčastejšie chronické ochorenie dýchacieho systému u detí, pričom jej dopad na ďalší život človeka môže byť dramatický.
„Zatiaľ čo v detskom veku je väčšina astmy alergická, u dospelých narastá výskyt aj iných foriem astmy, a to vrátane nealergickej, ktorá je často ťažko liečiteľná,“ uvádza prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD.
Znečistenie ovzdušia zásadným spôsobom prispieva nielen k zhoršeniu existujúcej astmy, ale je jedným z kľúčových faktorov pri zvyšovaní rizika vzniku astmy„Zameranie sa na zlepšenie znečistenia ovzdušia predstavuje významnú súčasť komplexného pohľadu na liečbu a prevenciu astmy, ale aj alergií všeobecne“, dodáva prof. Miloš Jeseňák.
Odporúčania WHO, ktoré boli predstavené v septembri 2021, poskytujú jasné dôkazy o tom, aký negatívny dopad má znečistené ovzdušie na ľudské zdravie a to aj pri nižších koncentráciách znečisťujúcich látok. Odporúčania navrhujú nové limity na ochranu zdravia pre znečisťujúce látky v snahe chrániť zdravie obyvateľstva znižovaním koncentrácií kľúčových znečisťujúcich látok, z ktorých určité prispievajú aj k zmene klímy.
„Keď ideme von, automaticky kontrolujeme, aké bude počasie. Rovnakú rutinu by sme si mali osvojiť aj pre kontrolu kvality ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie, najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva, kam radíme malé deti, tehotné ženy, seniorov a aj chronicky chorých pacientov vrátane astmatikov. O aktuálnom stave ovzdušia sa môžete pravidelne dozvedieť na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v rámci Spravodajstva o kvalite ovzdušia alebo cez našu webovú aplikáciu dnesdycham.sk ,“ doplnila Ing. Veronika Basta z Referátu koordinácie projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair.sk) na Ministerstve životného prostredia SR.
Okrem webovej aplikácie pripravuje projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia aj mobilnú aplikáciu dnesdycham.sk, ktorá bude svojich užívateľov informovať o zhoršení kvality ovzdušia aj pomocou možnosti nastavenia notifikácií používateľom, čo môže byť veľmi užitočná funkcionalita najmä pre citlivé skupiny obyvateľstva, kam zaraďujeme aj astmatikov.
Partneri projektu LIFE spolu so Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) zaviedli tzv. Index kvality ovzdušia (IKO), ktorý hodnotí aktuálny stav kvality ovzdušia v konkrétnom mieste a čase merania kvality ovzdušia, ku ktorému môžu byť priradené odporúčania pre vonkajšie aktivity obyvateľov v danej lokalite vzhľadom k riziku ich vystavenia krátkodobej expozícii. IKO sa tvorí z údajov nameraných na monitorovacích staniciach národnej monitorovacej siete a ďalších vybraných reprezentatívnych meraní a informácií. Pomocou IKO sa jednoduchým spôsobom podľa trojfarebnej škály dozviete, aký je aktuálny stav kvality ovzdušia vo vybraných lokalitách na Slovensku spolu s odporúčaním, do akej miery je potrebné obmedziť aktivity vo vonkajšom prostredí.
Jednoduché farebné rozlíšenie zrozumiteľnou formou sprístupňuje tieto údaje širokej verejnosti. Vyhovujúca kvalita ovzdušia je zobrazená zelenou farbou. Žltá farba indikuje aktuálne zhoršenie kvality ovzdušia, neznamená však nutne, že bol už prekročený maximálny povolený ročný počet prekročení pre danú látku. Červená farba indikuje zlú kvalitu ovzdušia a odporúčanie obmedziť vonkajšie aktivity najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí).
Ďalším nástrojom na ochranu zdravia obyvateľstva je Varovný systém kvality ovzdušia, ktorý prevádzkuje SHMÚ. Nebezpečné pre verejné zdravie sú totiž aj krátkodobé expozície extrémne vysokým koncentráciám znečisťujúcich látok. Z tohto dôvodu bol zavedený aj tzv. smogový varovný systém. Smogová situácia nastáva, ak dôjde k prekročeniu informačného alebo výstražného prahu pre prachové častice PM10, oxid siričitý SO2, oxid dusičitý NO2 a prízemný ozón O3. Normu kvality ovzdušia ustanovuje zákon o ovzduší prostredníctvom limitných a cieľových hodnôt koncentrácií niektorých znečisťujúcich látok. Tieto limity predstavujú úroveň znečistenia ovzdušia stanovenú právnou úpravou EÚ ako minimálnej požiadavky na kvalitu ovzdušia, ktoré nepredstavujú zdravotné riziko.
V prípade výskytu smogových situácií je prvým a nevyhnutným krokom pre ochranu zdravia informovanie verejnosti tak, aby sa obyvatelia dotknutých oblastí mohli chrániť zbytočného, nadmerného vdychovania znečisteného ovzdušia. Ide najmä o obmedzenie športovania a fyzických aktivít vonku, obmedzenie vetrania, skrátenie celkového pobytu vonku, a obmedzenie iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (doprava, fajčenie, lepenie, prášenie a podobne.). Informácia o vyhlásenej smogovej situácii je okrem stránky SHMÚ zverejňovaná aj na stránke dnesdycham.sk.
