Vysoký krvný tlak je jedným z hlavných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, ale aj úmrtí. Približne polovica osôb s hypertenziou navyše nedosahuje odporúčané hodnoty krvného tlaku a asi 10-20% hypertonikov má ťažkú formu ochorenia, teda takú, ktorá nereaguje na farmakologickú liečbu. Okrem štandardných terapií je na liečbu ťažkej hypertenzie pre pacientov dostupný aj zákrok s názvom renálna sympatiková denervácia. Prerušením časti nervov prebiehajúcich v stene obličkovej tepny dochádza v priebehu niekoľkých mesiacov u väčšiny pacientov k dlhodobému zníženiu vysokého krvného tlaku až o 30%.
Renálna denervácia (RDN) je minimálne invazívny zákrok, ktorého cieľom je regulovať nadmernú aktivitu tzv. sympatikových nervov vedúcich medzi mozgom a obličkami, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri regulácii krvného tlaku. O zákroku sa uvažuje u pacientov, ktorí aj napriek tomu, že užívajú tri a viac liekov na zníženie krvného tlaku, majú stále vysoké hodnoty. Pacient musí mať zároveň zachovanú dobrú funkciu obličiek, s dostatočne širokými obličkovými cievami, na ktorých neboli v minulosti robené katetrizačné liečebné výkony a iné operácie.
Samotný zákrok sa realizuje pri plnom vedomí a trvá asi jednu hodinu. „Pacientovi s hypertenziou sa cez stehennú tepnu zavedie až k nervom v obličkových tepnách špeciálny katéter. Elektródy na konci katétra vysielajú rádiové vlny, ktorými operujúci lekár postupne teplom prerušuje nervy nachádzajúce sa v stenách obličkových tepien. Prerušením týchto nervov dochádza v priebehu niekoľkých mesiacov k dlhodobému zníženiu vysokého krvného tlaku až o 30%,“ vysvetľuje doc. MUDr. Juraj Maďarič, kardiológ, prednosta Kliniky angiológie LF UK a NÚSCH, a.s.
Obličkové sympatikové nervy sa významne podieľajú na regulácii hodnôt tlaku krvi. Pri poruche týchto regulačných dejov dochádza k nadmernej stimulácii obličiek cestou sympatikového nervového systému. Tento mechanizmus sa preukázal ako jeden z najvýznamnejších faktorov, podieľajúci sa nielen na vzniku hypertenzie, ale najmä na dlhodobom udržiavaní vysokého tlaku krvi a následne na vzniku srdcovo-cievnych komplikácií. „Keď sa zníži alebo preruší u rezistentného hypertonika nadmerná dodávka sympatikových nervových podnetov do obličky, vedie to k zníženiu tlaku krvi, a tým aj k spomaleniu vývoja chorobných zmien v cievnej stene, srdcovom svale, mozgu, ale aj v samotných obličkách,“ hovorí doc. Juraj Maďarič. Avšak nie u každého pacienta s artériovou hypertenziou je tento mechanizmus tým hlavným činiteľom.
Hypertenzia patrí k najčastejším kardiovaskulárnym ochoreniam – vo vyspelých krajinách postihuje až 35 percent dospelých. Diagnóza hypertenzie tvorí 12 – 20 % výjazdov záchrannej zdravotnej služby vo väčších mestách. Preventívnymi prehliadkami sa podarilo odhaliť približne 40-50% všetkých ochorení, teda kardiovaskulárnych, onkologických alebo iných odvrátiteľných ochorení. Napriek tomu, preventívne prehliadky v dospelej populácii absolvuje pravidelne iba 32-39% poistencov.
„Prevencia je pritom jednoznačne najefektívnejšou a najlacnejšou cestou za zdravím. Zdravotnú poisťovňu stojí preventívna prehliadka 50 ročného pacienta maximálne 50 eur, pričom napríklad liečba hypertonika, po infarkte, operačnom výkone, hospitalizácii a následnej posthospitalizačnej starostlivosti, ktorá zahŕňa aj dlhodobú práceneschopnosť, sa náklady počítajú v tisíckach eur,“ hovorí MUDr. Lucia Vitárius, riaditeľka úseku zdravotných činností VšZP a zároveň dodáva, že vysoký krvný tlak je ochorenie, s ktorým môže pacient žiť plnohodnotný život, v prípade, že sa podchytí včas a pacient dodržiava lekárom stanovený liečebný režim.
