Návrh štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2023 absolútne nezohľadňuje vysokú infláciu, ktorá sa premieta do extrémneho nárastu cien energií, surovín, výroby a logistiky v segmente zdravotníckych pomôcok. Upozorňuje na to Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED, ktorá s aktuálnym návrhom ministerstva financií nesúhlasí. Zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované a návrh rozpočtu podľa SK+MED môže spôsobiť nielen nedostupnosť zdravotníckych pomôcok, ale aj horší prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti. V konečnom dôsledku na negatíva štátneho rozpočtu v kapitole zdravotníctvo doplatí pacient.
„Slovenské zdravotníctvo už dlhodobo potrebuje dofinancovať, na situáciu sme upozorňovali aj v čase najväčšej pandemickej krízy. Teraz prišla ďalšia kríza – energetická, ktorá bude mať podľa ekonómov ešte zásadnejšie dopady na životy ľudí, ekonomiku a hospodárstvo. Aktuálny návrh financovania zdravotníctva v roku 2023 považujeme za nedostatočný a existuje dôvodná obava, že pacient nedostane adekvátnu zdravotnú starostlivosť,“ hovorí výkonná riaditeľka asociácie SK+MED Katarína Danková.
Asociácia SK+MED nesúhlasí s navrhovaným štátnym rozpočtom pre zdravotníctvo z niekoľkých dôvodov. Za kľúčový problém považuje platby za poistenca štátu. „Platba za poistencov štátu zostáva na úrovni 1,2 miliardy eur, pričom ide o sumu na úrovni schváleného rozpočtu v roku 2022. Táto suma tak vôbec nezohľadňuje nárast nákladov v súvislosti s energetickou krízou,“ dodáva Danková. V Českej republike napríklad od roku 2018 podiel platby za poistencov štátu na príjmoch verejného zdravotného poistenia výrazne narástol. Navýšením štátnych zdrojov v ďalších rokoch Česká republika včas reagovala na zvýšenie výdavkov spojených s pandémiou Covidu-19. Česko navýšilo od 1. júna 2020 mesačné platby za štátnych poistencov z pôvodných 40 eur v prepočte na jedného poistenca na 59 eur, v tomto roku sa táto suma zvýšila na 80 eur. Na Slovensku vplyvom politických rozhodnutí došlo k zníženiu platby za štátneho poistenca na sumu 31 eur. „Rozdiel medzi platbou štátu a nákladmi na zdravotnú starostlivosť o pacienta neustále rastie, návrh štátneho rozpočtu ministerstva financií absolútne nezohľadňuje aktuálnu situáciu. Investičný dlh do slovenských nemocníc sa bude naďalej prehlbovať, stále narastá aj dlh štátu voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok a špecializovaného zdravotníckeho materiálu, a rovnako doba splatnosti pohľadávok voči dodávateľom,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka SK+MED Katarína Danková.
Situácia je v súčasnosti kritická pre všetky segmenty zdravotníctva. Danková vysvetľuje, že nemocnice budú musieť prioritne financovať prevádzkové náklady a mzdy. „Je tu reálna obava, že dodávatelia zdravotníckych pomôcok budú z týchto dôvodov dostávať úhradu za dodaný tovar nie 365 dní po splatnosti, ale 2 až 3 roky, čo je pre tento segment likvidačné a to sa, samozrejme, premietne do dostupnosti pomôcok na Slovensku,“ dodáva.
Asociácia SK+MED už dlhodobo upozorňuje, že na nedostatočné financovanie zdravotníctva v konečnom dôsledku doplatí najmä pacient. V súvislosti s aktuálnou krízou niektoré komponenty, ako napríklad čipy do kardiostimulátorov, vzrástli už teraz z pôvodných 6 eur na 60 eur, čo predstavuje extrémne vysoký nárast. Výrobcovia a dodávatelia zdravotníckych pomôcok sú ovplyvnení celosvetovou infláciou, pre ktorú rastú ceny vstupov, akými sú suroviny, energie či logistika, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje konečnú cenu aj bežných zdravotníckych pomôcok a materiálu. Napríklad cena za buničinu vzrástla o 109%, bavlny o 62%, propanolu o 129%, energie 143%, logistika o vyše 100%. Nevidíme ani klesajúci trend cien za jednotlivé položky, skôr skokovitý nárast, ktorý zaznamenávame z mesiaca na mesiac a výrobcovia už nie sú schopní garantovať úradne určené ceny štátom.
Návrh rozpočtu pre zdravotníctvo v roku 2023 podľa SK+MED nielen, že nepočíta s finančnou injekciou pre dodávateľov zdravotníckych pomôcok, ale v tejto oblasti je doslova šetriaci. „V návrhu rozpočtu zdravotníctva na rok 2023 sa hovorí o potenciálnych úsporách na liekoch, materiáloch a zdravotníckych pomôckach, na ktorých chce štát ušetriť 15 miliónov eur,“ upozorňuje výkonná riaditeľka SK+MED Katarína Danková. „Situácia je dlhodobo kritická a ak štát nebude reagovať na narastajúce náklady v súvislosti s energetickou krízou, v konečnom dôsledku to bude pacient, ktorému sa nedostane takej starostlivosti, na akú má nárok,“ uzavrela Danková.
