Naše školy sú hlučné

Návrat detí do škôl je jednou z najdiskutovanejších tém posledného obdobia. Už dnes je zrejmé, že dištančné vzdelávanie skomplikoval predovšetkým fakt, že digitalizácia výučbového procesu bola dlhodobo podceňovaná a na vzdelávanie na diaľku sme jednoducho neboli pripravení. Odborníci však upozorňujú, že po návrate k prezenčnej forme výučby by sme sa mali začať zaoberať aj inými, desaťročia prehliadanými problémami. Jedným z nich je hluk, ktorý neúprosne vplýva na zdravie učiteľov, žiakov aj na celkovú kvalitu vzdelávania a dosahovaných výsledkov.

Vyučovať niekoľko hodín je pre učiteľov vyčerpávajúce. Tí sa častokrát ponáhľajú z triedy do kabinetu najmä preto, aby sa dostali do tichého prostredia. Potvrdzuje to aj učiteľ Ján Papuga z Pedagogickej fakulty UK: „Učitelia potrebujú ticho ako istý spôsob psychohygieny presne tak, ako iné povolania pracujúce v hlučnejšom prostredí. No nielen ticho po hlučnej hodine, ale aj ticho, resp. pokoj vlastných artikulačných orgánov.“  To, že väčšina učiteľov má problém s nadmerným hlukom, dokazujú aj dáta, podľa výskumov totiž až  80 % učiteľov hluk v triedach stresuje. Nejde pritom len o ich „dojem“, ale meraniami podložený fakt. Je tiež dokázané, že hluk má nepriaznivý vplyv aj na tepovú frekvenciu učiteľov. Tá v zle riešenom zvukovom prostredí stúpa priemerne o 10 úderov za minútu.

Z výsledkov ďalšieho výskumu realizovaného počas 274 vyučovacích hodín vyplynulo, že v niektorých triedach boli namerané mimoriadne vysoké hladiny hluku, atakujúce hranicu znesiteľnosti. Pre porovnanie, väčšina priemerných hladín hluku v triedach bola vyššia než hladina hluku na vonkajších detských ihriskách, niektoré dokonca prekonali aj hustú cestnú premávku (75 dB). Chodby a jedálne sa priblížili k úrovniam vyše 80 dB, čo je hluk, ktorý vydáva cirkulárka na drevo zo vzdialenosti 10 metrov. Samozrejme, aj hluk v školách býva do určitej miery spôsobený vplyvmi z vonkajšieho prostredia, napríklad dopravou. No faktom zostáva, že väčšinu hluku v triedach aj spoločných priestoroch spôsobujú samotní študenti: „Hluk tvoria zvuky vznikajúce počas rozprávania sa alebo šeptania študentov, rôzne pohyby, ako napr. posunutie stoličky, používanie pomôcok, od písacích až po počítače či projektory. To všetko kumulatívne vygeneruje hluk v intenzite, ktorá už môže mať výrazný vplyv na zdravie učiteľov aj žiakov, kvalitu vyučovacieho procesu a dosahovaných výsledkov,“ hovorí Peter Petraško, zo švédskej spoločnosti Ecophon, ktorá sa už viac ako 60 rokov zaoberá riešením akustických podmienok v rôznych oblastiach. Školstvo patrí medzi jednu z jej priorít. 

Trpí výučba jazykov aj hlasivky učiteľov

Vysoké hladiny hluku viditeľne zhoršujú výsledky žiakov v dvoch základných predmetoch – v matematike a rodnom jazyku. „Naše výskumy potvrdili, že žiaci majú pri vyššom hluku problém najmä s pochopením čítaného textu. Bežná vrava v triede s priemernou hlasitosťou 65 dB má výrazný negatívny vplyv na slovné úlohy, počítanie a rýchlosť odpovedania na otázky“, vysvetľuje Peter Petraško. Viaceré štúdie zároveň potvrdili negatívny dopad na výsledky študentov pri štandardizovaných testoch, a to špeciálne pri jazykových testoch.

S hlukom majú problémy aj samotní učitelia, pretože naň prirodzene reagujú zvýšeným hlasom, čo vysiľuje hlasivky. Podľa výsledkov štúdie malo vyše 65 % opýtaných učiteľov počas vykonávania svojej profesie problémy s hlasom. „Učitelia mávajú v porovnaní s priemernou populáciou častejšie problémy s hlasom. Stretávam sa prípadmi, že sa u učiteľov po nadmernej hlasovej námahe objavuje akútny zápal hlasiviek a hrtana, ako následok preťaženia hlasiviek,“ hovorí otorinolaryngológ MUDr. Tibor Barta PhD., primár Kliniky ORL a Chirurgie hlavy a krku UNB na Antolskej 11 v Bratislave. Dôsledky na pracovný život učiteľov sú výrazné, tí kvôli problémom s hlasivkami absentujú v práci viac ako dvojnásobne častejšie ako iní zamestnanci – niektorí až päť dní v roku.

Pomôže lepšia akustika

Problémy s nadmerným hlukom v školských priestoroch je možné zmierniť úpravou akustických podmienok. „V zahraničí, ale už aj na Slovensku, si vedenie škôl začína uvedomovať dôležitosť správnej akustiky, a tak renovujú alebo plánujú akustické úpravy v školských priestoroch,“ hovorí P. Petraško a upozorňuje, že akustiku je ideálne riešiť už pri architektonických návrhoch stavieb. Úpravy sú, samozrejme, možné aj dodatočne – či už formou absorpčných stropov alebo samostatných panelov. Aj malé zníženie úrovne hluku pritom môže priniesť veľký efekt.

„Napríklad montážou vysoko absorpčného stropu triedy A dokážeme znížiť vnímanie hladiny hluku o polovicu. To mení aj situáciu v triede. Keďže je všetkých počuť a všetkým rozumieť bez toho, aby museli zvyšovať hlas, študenti a učitelia začnú hovoriť tichšie (o 7 dB) a celkovo sa hlasitosť zníži o 10 dB,“ vysvetľuje P. Petraško a dodáva: „Akusticky upravené miestnosti znížia hladiny hluku nielen pri tradičnej výučbe, ale aj pri skupinovej práci, pri ktorej bývajú hodnoty hluku kritickejšie.“