Ak dieťa nereaguje na váš hlas, niečo nie je v poriadku
Každý rok sa na Slovensku narodí asi dvesto detí s poruchou sluchu. Až 90 % z nich sa narodí počujúcim rodičom. Väčšina z nich má šancu znova počuť a naučiť sa rozprávať. Včasná diagnostika je v týchto prípadoch nevyhnutnosť.
Zakladateľke OZ Nepoučujúce dieťa Ľubici Majtánovej a jej synovi Maťkovi prišla pomoc takmer v hodine dvanástej. „Martin v detstve prešiel skríningom sluchu, pri ktorom postihnutie nezistili. Po roku sme nadobudli presvedčenie, že niečo nie je v poriadku. V trinástich mesiacoch nám lekári oznámili, že náš syn má veľmi ťažkú poruchu sluchu,“ opisuje Ľubica závratný životný míľnik.
Jedným z varovných signálov je, že dieťa nereaguje na zvuky a známe hlasy. Po vzniku podozrenia by dieťa malo čo najskôr navštíviť ORL lekára alebo Centrum pre vyšetrovanie porúch sluchu deti. Najväčšiu šancu na úspech majú tie, ktoré dostanú potrebnú pomoc od 6. mesiaca. Po potvrdení diagnózy odborník dieťaťu následne predpíše načúvacie prístroje.
„Maťko dostal svoje načúvacie prístroje v 15 mesiacoch. Správne mu ich nastavili až v troch rokoch, dovtedy nepočul celé spektrum reči. Dnes má šesť rokov a komunikuje veľmi podobne ako jeho počujúci rovesníci. Je zázrak alebo šťastie, že skladačka rôznych udalosti a mali sme pomoc odborníkov a podpory okolia,“ hovorí Ľubica Majtánová.
Rodine Majtánových pomohlo zapojenie sa do programu Mobilný pedagóg. Odborníčky z oblasti špeciálnej pedagogiky, logopédie a psychológie navštevujú rodiny s nepočujúcimi deťmi priamo v ich domácnostiach, kde ich pripravujú na nové podmienky, pomáhajú im prijať hendikep dieťaťa a naštartovať jeho rozvoj cez výchovu a vzdelávanie.
„Terénna starostlivosť má svoje opodstatnenie. Dieťa je doma bezprostredne spokojné. Takéto prostredie vytvoriť v ambulancii nedokážem. Navyše ak by rodina za mnou cestovala hodinu autobusom, vlakom alebo autom, dieťa by bolo unavené, vyčerpané a nebolo by schopné spolupracovať,“ vysvetľuje surdopédka Silvia Hovorková, ktorá je zároveň spoluautorkou knihy Máme doma nepočujúce dieťa I.
Napriek tomu, väčšina centier ranú terénnu starostlivosť surdopéda neposkytuje. Dôvodom je nedostatočne financovanie zo strany štátu. Kvôli tomu sú sluchovo postihnuté deti a ich rodičia z rôznych oblastí života čiastočne vylúčení. Podľa Analýzy nákladov a prínosov terénnej včasnej intervencie pre deti so sluchovým postihnutím takéto deti navštevujú škôlku dvakrát menej než zdravé. Rodičia takto odďaľujú svoj návrat do práce, čo napokon znamená zvýšené náklady pre štát. Ak by systém podporoval rozvoj detí s poruchou sluchu, každé vložené euro by sa mu vrátilo viac ako trojnásobne. Náklady na včasnú intervenciu v tomto prípade predstavujú 1 milión eur ročne.
Silvia Paprancová PRime time
