Slovensko plánuje v nasledujúcich rokoch investovať do modernizácie zdravotníckych zariadení takmer 1,5 miliardy eur. Okrem zlepšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti je tak šanca znížiť aj počet hospitalizácií a spotrebu liekov. Aj na tieto parametre má totiž vplyv nemocničné prostredie.
Vedecké štúdie potvrdzujú, že na pacientov má vplyv aj to, či sa zotavujú v dobrom alebo nevhodnom zvukovom prostredí. Podľa štúdie uskutočnenej na stovke pacientov s bolesťami hrudníka vo švédskom meste Huddinge, po uplynutí 3 mesiacov potrebovalo opakovanú hospitalizáciu o 56% menej pacientov z dobrého zvukového prostredia. Počas uzdravovania totiž hrajú dôležitú úlohu odpočinok a spánok, pre ktoré potrebujeme čo najkľudnejšie prostredie. V nemocničných izbách je však úroveň hluku vyššia. Kvôli vysokým nárokom na hygienu sa tu používajú prevažne tvrdé materiály, ako kov a drevo, čo spôsobuje, že hluk nemá byť čím pohltený, preto sa odráža a šíri v priestore. To znemožňuje kvalitný odpočinok,“ vysvetľuje Peter Petraško zo spoločnosti Ecophon.
Podľa spomínanej štúdie stačilo nainštalovať strop pohlcujúci hluk a u pacientov, ktorí mali problémy s krvným tlakom a vysoký pulz, došlo k ich poklesu až o 24%. Pacienti sa v takomto prostredí lepšie zotavovali a menej ich potrebovalo v nasledujúcich mesiacoch opätovnú hospitalizáciu. U pacientov sa znížilo aj množstvo potrebných liekov, a to až o 67%.
Predčasne narodeným deťom hrozí vyššie riziko poškodenia sluchu
Hluk vplýva negatívne aj na predčasne narodené deti. „Tieto deti sú obzvlášť citlivé na hlasné zvuky, pretože ich mozog stále rastie. K zvukovej pohode bábätkám nepridáva ani inkubátor, ktorý vibruje ako bubon a zosilňuje tak zvuky prichádzajúce z vonkajšieho prostredia,“ vysvetľuje doktor Johannes Van den Berg, špecialista na starostlivosť o novorodencov z fakultnej nemocnice v meste Umeå na severe Švédska. To môže mať vzhľadom na ich krehký zdravotný stav závažné dôsledky, vrátane krvácania do mozgu.
Predčasne narodené deti sú často vystavené hladinám hluku až okolo 90 decibelov. „To je ako mať zapnutý vysávač meter od ucha. A to stále hovoríme len o 80 dcb,“ hovorí odborník na akustické riešenia P. Petraško. Štúdie potvrdili, že na oddeleniach neonatologie je priemerná hladina hluku výrazne vyššia ako maximálna hodnota 45 decibelov, ktorú odporúča Americké združenie pediatrov. U týchto detí je tak riziko trvalého poškodenia sluchu niekoľkonásobne vyššie ako u iných detí. Zlepšenie akustického prostredia je preto kľúčové.
Menej lekárskych pochybení
Akustická štúdia švédskej nemocnice Hvidovre potvrdila aj zníženie rizika lekárskeho pochybenia po zlepšení akustických podmienok na operačnej sále. „Operačné sály patria medzi priestory, kde komunikáciu výrazne ovplyvňuje hluk lekárskych prístrojov, kvôli ktorým sa reč personálu stáva menej zrozumiteľnou,“ vysvetľuje Peter Petraško. Rovnaké výsledky ako v nemocnici Hvidovre zaznamenali aj po rekonštrukcii operačných sál v Malmö.
V ortopedických operačných sálach bol nainštalovaný strop pohlcujúci zvuk, ktorý pokrýval až 85% plochy stropu. Výsledkom bolo výrazné zníženie dozvuku. Zlepšila sa aj jasnosť reči, čo minimalizuje nedorozumenia.
-km-
