Na Slovensku pri tejto príležitosti organizujú odborné spoločnosti už piaty rok Slovenský deň obezity. Vďaka tomu si budú môcť Slováci aj tento raz vo vybraných lekárňach v krajských mestách do konca marca nechať bezplatne zmerať body mass index( BMI), cholesterol, či glykémiu. Táto dôležitá aktivita súvisí s varovnými číslami nárastu obéznych ľudí.
Vo väčšine európskych krajín má približne polovica obyvateľov nadhmotnosť alebo obezitu a tá zodpovedá za rozvoj 80 percent prípadov diabetes mellitus 2. typu. Nadhmotnosťou alebo obezitou trpí 80 až 90 percent diabetikov. Paralelný výskyt týchto dvoch chronických ochorení označovaný pojmom diabezita spôsobuje nielen zdravotné, ale aj sociálne a ekonomické problémy. Nie je to len cukrovka, ale aj rôzne kardiometabolické ochorenia, hypertenzia, poruchy metabolizmu tukov, srdcové infarkty a cievne mozgové príhody. „Obezita súvisí s nádorovými ochoreniami, neurodegeneratívnymi ochoreniami ako napríklad demencia či chorobami pohybového aparátu,“ upozorňuje MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., špecialistka na metabolické ochorenia, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie. Na Slovensku je priemerný vek dožitia pri plnom zdraví 55 rokov, pričom MUDr. Fábryová poukazuje na to, že tento vek je omnoho nižší ako priemer okolitých európskych krajín.
Výživou a pohybom treba zabrániť ďalšiemu priberaniu. V prevencii a liečbe diabezity je nevyhnutný multidisciplinárny prístup, teda využívanie rôznych režimových opatrení, ale tiež farmakologickej liečby a spolupráca viacerých odborníkov ako diabetológ, obezitológ, dietológ ale aj psychológ. S prevenciou tiež treba začať čo najskôr. „Je viacero aspektov, napríklad dĺžka dojčenia detí, spôsob stravovania v rodine či spôsob, akým sa deti vedú k pohybovej aktivite,“ dodáva Fábryová.
,,Zdravá hmotnosť prináša mnoho výhod,“ hovorí doc. MUDr. Peter Minárik, PhD. MSc., odborník na výživu, viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie. ,, Nielenže sa človek cíti lepšie fyzicky (a neraz aj duševne), je výkonnejší, má lepšiu kondíciu, ale zároveň má menej zdravotných rizík a lepšie vyhliadky na dlhší a zdravší život. Jedno z významných a obávaných zdravotných a životných rizík je pre každého človeka rakovina. Toto riziko rastie so stúpajúcou telesnou hmotnosťou a BMI a predovšetkým s pribúdaním tukového tkaniva. Obzvlášť rizikové je hromadenie tuku v brušnej oblasti, predovšetkým v útrobách. Dobrým kritériom stanovenia zdravotného rizika vrátane rizika rakoviny, je obvod pása. Za zdravú hmotnosť sa pokladá telesná konštitúcia s BMI medzi 18,5 – 24,9,“ zdôrazňuje MUDr. Peter Minárik. Obézny človek je 5-krát náchylnejší k rakovine konečníka, žalúdka, pažeráka, pečene, prsníka, maternice, ale aj iným nádorovým ochoreniam. Tuk navyše výrazne znižuje šancu včasného odhalenia onkologického ochorenia a komplikuje aj liečbu ožarovaním.
Pri riešení problémov s nadváhou má svoje miesto aj pomoc psychológa. Z pohľadu psychológa patrí nadváha a obezita do kategórie porúch príjmu potravy. Odráža emocionálne konflikty, často súvisí s nedostatočným sebavedomím a bagatelizovaním svojho stavu. Obézny človek sa často vyhýba okoliu a žije v nesúlade sám so sebou. Neodmysliteľnou súčasťou liečby obezity je aj pomoc psychológa. ,,Obezita je dôsledkom hlbokej, niekedy nevedomej túžby po láske a nežnostiach, často spojená s absenciou lásky k sebe a svojmu telu. Keď človeku chýba v živote potešenie, nahrádza si ho jedlom. Nutkavá potreba prejedania sa má súvis s nedostatkom duševnej potravy,“ hovorí klinická psychologička Mgr. Tatiana Berezňaková.
Psychológ odhaľuje príčiny: prečo sa potrebujem prejedať, čo si jedlom nahrádzam, čo mi chýba, aby som mal zmysluplný život. Tým prehlbuje istotu v samotnom pacientovi a v jeho sociálnych interakciách.
Súčasťou psychologickej liečby je aj zvládanie diskriminácie. Okolie obézneho pacienta často reaguje nevhodne, psychológ by mal pomôcť pacientovi zvládať prejavy tzv. „anti-fat rasizmu“, ktorý sa prejavuje odsudzovaním obézneho jedinca zvyškom spoločnosti, vnímanie obezity ako vlastnosti, ktorá náleží človeku menejcennému, neúspešnému, neatraktívnemu.
Redukcia hmotnosti už o 5 – 10 % významne znižuje riziko rozvoja cukrovky 2. typu, ako aj riziká srdcovo-cievnych ochorení.
Podpora zdravého štartu do života, zdravšieho prostredia v školách, obmedzenie marketingu a reklamy deťom a mládeži, informovanosť rodín a podpora fyzickej aktivity patria aj medzi priority Národného akčného plánu prevencie obezity na roky 2015 – 2025.
