Rodič ako terapeut?

Pri vývinových poruchách  platí, že čím skôr sa s terapiou začne, tým lepšie  sú výsledky. Pretože čím je dieťa mladšie, tým lepšie sa dá robiť špeciálna individuálna terapia a tým menej potom musí  dobiehať v rozvoji v porovnaní s normálnymi deťmi svojho veku. Potvrdzuje to aj príbeh mamičky Katky.

,,Synček sa mi zdal taký spomalený vo všetkom,“ popisuje začiatky Katka.,, Stále sme sa však utešovali, že on je jednoducho iný, ako jeho súrodenci, že určite sa všetko časom upraví. Bolo to v decembri, Janko mal vtedy 2 roky, napadol sneh,  išli sme sa sánkovať. Starším synom , Jurkovi aj Miškovi sa všetko páčilo, boli natešení, len Janka nič nebavilo, postával pri mne bez slova a bez akéhokoľvek záujmu o okolitý džavot a radosť. Vtedy som sa rozhodla, že treba navštíviť odborníka a zistiť čo sa s našim Jankom deje“, približuje Katka.

,,Najprv sme zašli k detskej lekárke. Tá nás poslala k psychologičke. Prišli sme s očakávaním, že sa dozvieme o čo ide a ako máme problém riešiť. Bez vyšetrenia, bez testov, bez akéhokoľvek nasmerovania v priebehu 10 minút sme boli vybavení s konštatovaním: Váš syn je autista.  A to bolo všetko. Cítila som, ako sa mi rúca celý svet. Chvíľu sme si pripadali  ako úplne bezmocní rodičia, potom zas bezradní, kládli sme si milión otázok a nevedeli sme, čo ďalej. Po nekonečnom hľadaní informácií sme navštívili Centrum včasnej intervencie. Až tam spravili Jankovi  diagnostické testy a dostali sme to, čomu  sa hovorí ,,rada nad zlato“ – vyskúšať terapiu TSMT 1. Rozhodli sme sa pre RATA centrum, čo je  terapeuticko-vzdelávacie centrum pre deti s poruchami autistického spektra, ADHD a inými vývinovými poruchami a ich rodiny. V situácii, v akej sme sa ocitli, je vždy dôležité, neraz až rozhodujúce, aký máte prvý dojem z návštevy u lekára, či terapeuta. Ja som hneď na prvom stretnutí s riaditeľkou centra, pani Muránskou, mala veľmi dobrý pocit. Vysvetlila nám princíp diagnostiky a následnej terapie, zdôraznila, že rodičia majú v tomto terapeutickom procese mimoriadne náročnú úlohu.

Pre začiatok sme dostali 11 špeciálnych cvikov, ktoré bolo treba s Jankom doma cvičiť pravidelne, štyri razy do týždňa, 30 minút. Prvým bolo desať minútové hojdanie v deke, čo bola vlastne zostava štyroch cvikov. Pri troch deťoch sme si museli vytvoriť novú dennú rutinu. Najvhodnejšie bolo ráno, v skutočnosti to však znamenalo, že sme spolu s manželom museli skôr vstávať, aby sme stihli spraviť všetko potrebné  a zladiť fungovanie našej päťčlennej rodiny. Nebolo to jednoduché pre nikoho z nás. Aj som na chvíľu zapochybovala o tom, ako také  hojdanie môže pomôcť. Ale hneď v ten prvý deň sa mi zdal Janko trochu iný. Taký vylepšený. Neskôr  prišli na rad  ďalšie,  náročnejšie cviky, ktoré  sa mu menej páčili, ťažšie spolupracoval. Niekedy sme mali podľa terapie stanovených až 20 cvikov, ale povedali sme si, že keď sme sa už na to raz dali, musíme tomu veriť a hlavne  byť dôslední. Už po krátkom čase sme si všimli, že Janko začína byť trocha veselší a hravejší. A tak sa nám ľahšie pridávali ďalšie náročnejšie cviky, lebo motivácia bola silná. Samozrejme, chodievali sme na pravidelné kontroly do RATA centra. Boli to pre nás veľmi pozitívne chvíle. V niektorých centrách to všetko beží automaticky, len ďalšie dieťa v poradí. V RATA centre to je iné. Dokážu viac precítiť a vžiť sa do role rodiča.  Vždy sme dostali cenné rady. Napríklad aj taká zdanlivá maličkosť, ako poradie cvikov, ktoré sme mysleli, že môžeme prispôsobovať, sa ukázalo ako veľmi dôležité. Tak sme museli cvičiť presne podľa poradia, lebo všetko v tejto terapii má svoje hlboké opodstatnenie, o čom sme sa za takmer rok a pol mohli presvedčiť. Cvičili sme očný kontakt, spoluprácu s rodičmi, imitáciu, jemnú motoriku, celý súbor špeciálne zostavený pre Jankove potreby.“

Dnes sa rodičia  s radosťou sa pozerajú na to, ako vďaka terapii TSMT 1 sa v Jankovi naštartovali všetky zmysly a je oveľa vnímavejší. Dokonca už nie sú potrebné ani návštevy u logopedičky. ,,Janko začal chodiť do škôlky, dobre sa  adaptoval,“ hovorí s hrdosťou Katka  a dodáva :,,Je z neho malý potmehúd. Síce s  koncentráciou je to ešte trocha slabšie, ale tých vývinových nedostatkov je oveľa menej. Na prvý pohľad to medzi ostatnými deťmi ani nevidno. Vnímam to ako spoločný úspech RATA centra a nás, rodičov. Ak by som mala cez túto svoju skúsenosť radiť mamičkám, ktoré majú deti s vývinovou odchýlkou, určite by som im odporučila BHRG model v RATA centre. Aj keď je to cesta, ktorá stojí veľa námahy a odriekania pre rodičov, vyžaduje určitú disciplínu a je to beh na dosť dlhé trate, výsledky sa po čase dostavia. Keď sa obzriem späť, hovorím:  určite to stálo za to.

Prešli sme si dosť náročným obdobím, ale nebojím sa povedať, že nič lepšie sa nám nemohlo stať. Pomohlo nám to správne odštartovať, otvoriť obzory a usporiadať si hodnoty “, dodáva Katka.  

 Pripravila Martina GALÁTOVÁ