Žiadna žena si nezaslúži žiť s pocitom ohrozenia alebo strachu o svoje zdravie, deti, či dokonca život

25. november je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách
OSN v súvislosti s týmto medzinárodným dňom zverejnila aj tieto údaje:
– 35 percent žien na svete sa stalo obeťami fyzického a/alebo sexuálneho násilia svojho partnera alebo úplne inej osoby (do toho nie je zarátané sexuálne obťažovanie);
– len 52 percent vydatých žien, alebo žijúcich vo vzťahu na svete sa môže slobodne rozhodnúť o používaní antikoncepcie a zdravotnej starostlivosti v súvislosti s intímnym životom.

Domáce násilie je významným sociálnym fenoménom rozšíreným po celom svete. Všeobecne sa násilie stotožňuje najmä s fyzickým násilím. Násilím je však každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, zneužívania moci, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku.
S domácim násilím sa môže stretnúť každá žena, ba aj muž. Najčastejšie k nemu dochádza za zatvorenými dverami a veľmi často o ňom ostatní ľudia vôbec nevedia. Dojem, ktorí o sebe násilníci na verejnosti vytvárajú, totiž vôbec nemusí zodpovedať skutočnosti.
Najnovšie výskumy ukazujú, že ročne u nás zažíva násilie 140- až 230-tisíc žien, a to od svojho partnera alebo iného muža. Vo svojom živote zažilo násilie od intímneho partnera 23 percent slovenských žien, teda takmer každá štvrtá žena.
Štatistiky hovoria, že na Slovensku sú ženy, ktoré majú smutnú skúsenosť s domácim násilím, či dokonca ho považujú za negatívnu stránku svojho života a zvykli si naň. Je domáce násilie najrozšírenejšou formou násilia? Podľa riaditeľky Odboru rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR SR Oľgy Pietruchovej ide o rozšírenú formu násilia. ,, Domáce alebo partnerské násilie je rozšírená forma násilia najmä keď ide o ženy a deti. Kým muži sú principiálne častejšie obeťami násilia od cudzích, a v prevažnej väčšine aj jeho páchateľmi, ženy sú oveľa zraniteľnejšie od blízkych osôb. Podobne je to v otázke sexuálneho násilia; prieskumy ukazujú, že 89% obetí sexuálneho útoku poznali jeho páchateľa. Ženy sú teda viac ohrozené určitými formami násilia najmä od blízkych mužov, preto to nazývame ako „rodovo podmienené násilie“.
Kriminalitu, ani domáce násilie nie je možné zlikvidovať, je však možné obetiam týchto trestných činov pomáhať. ,,Z dlhodobého hľadiska sa darí kriminalitu znižovať, ale určite tak skoro úplne nevymizne,“ hovorí Oľga Pietruchová ,, Zrejme bude vždy existovať aj nejaké percento mužov, ktorí budú vo vzťahu násilní, čo ukazujú aj dáta z krajín s vysokou úrovňou rozvoja spoločnosti. Čo však môžeme, a musíme robiť, je vytvárať také podmienky pre ženy resp. obete, aby sa z násilného vzťahu mohli a vedeli čo najskôr vymaniť. To sa týka nielen právneho postihovania násilia, ale aj vytvárania služieb a podporného zázemia pre obete tak, aby žena, alebo akákoľvek obeť, nemusela zotrvávať v násilnom vzťahu len preto, že jej nemá kto pomôcť alebo nemá kam odísť. “
V Nórsku panuje názor, že za násilie je zodpovedná celá spoločnosť. Je povinnosťou všetkých o ňom hovoriť a nepripúšťať ho. U nás je násilie domáce násilie stále ešte tabu. Hovoriť o ňom nechcú obete, oči zatvárajú aj svedkovia. Nehovoriac už o rôznych mýtoch a fámach.
,,Nórski výskumníci vyvinuli model vysvetľujúci domáce násilie ako súhru troch rozhodujúcich faktorov: motivovaný násilník, zraniteľná obeť a násilie tolerujúce prostredie“, vysvetľuje riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR Oľga Pietruchová. ,, Ak prostredie – či už bezprostredné okolie, komunita, alebo spoločnosť ako taká, vyslovene odsudzuje domáce násilie, je pre kohokoľvek ťažšie násilie páchať a utajovať ho. Existujú aj iné teórie o príčinách domáceho násilia ako je tzv. socio-ekologický model, podľa ktorého tiež zohráva svoju úlohu spoločnosť. Je pravda, že u nás existuje stále vysoká miera tolerancie násilia v určitých situáciách. Nedá mi nespomenúť vysokú mieru tolerancie telesných trestov na deťoch, čo je vo väčšine krajín EÚ už nemysliteľné. Keď deti vyrastajú s pocitom, že násilie je normálnou súčasťou výchovy v rodine, je pravdepodobné, že si takúto formu presadzovania moci nad blízkymi osvoja. Ak teda chceme znižovať toleranciu násilia v našej spoločnosti, je nevyhnutné začať už pri výchove detí. Je pozitívne, že prístup zodpovedných, aj spoločnosti sa aj u nás postupne mení. O domácom násilí sa hovorí stále viac. Polícia aj prokuratúra už majú vyvinuté postupy zohľadňujúce citlivosť témy a situáciu obetí. V neposlednom rade máme už aj vybudované služby, kam sa ženy môžu v prípade potreby obrátiť.
Aj keď je pred nami ešte dlhá cesta, myslím, že dnes už žiadna žena nemusí tolerovať násilie od partnera. Pokiaľ sa rozhodne svoju situáciu riešiť, vieme jej podať pomocnú ruku a podporiť ju v ďalších krokoch. Pretože žiadna žena, žiadne dieťa a vôbec nikto si nezaslúži žiť s pocitom ohrozenia a strachu o svoje zdravie, život a o svoje deti“, uzatvára Oľga Pietruchová.